6.1.2018

Akciu sme plánovali uskutočniť v zimnom období, kedy je lepšie byť v jaskyni ako kopať na povrchu a kedy nie je problém s vodou. No dnes bolo príjemné jarné počasie a v jaskyni bolo mokro. Bol len slabý prievan. Do jaskyne sme niesli novú poľnú lopatku, keďže minule sme v Hučiacom sifóne starú zlomili a tiež 1/2“ záhradnú hadicu dĺžky 6 m. Vošli sme o 8:58 a za chvíľu sme boli v druhom poschodí v Žltej chodbe, kde sme využili hadicu na vyčerpanie jazierka, ktoré nám minulý rok začalo vznikať na hlavnej trase po zapchatí odtoku jemným ílom. Samospádom sme čerpali jazierko 45 minút a potom sa už dalo prejsť ďalej tak, aby sa nám nenabralo do čižiem.

O 11:45 sme boli na konci jaskyne pri suchom Hučiacom sifóne, kde sme si pripili na budúci objav a niečo prejedli. Od 12:00 do 14:00 sme kopali Hučiaci sifón. Ľubo s Michalom sa striedali na čelbe a my ostatní sme ťahali kanistre (jeden malý a jeden veľký) do chodby pred sifónom. Kopala sa piesková hlina, na vrchu ktorej bola vrstva sintra. Po vytiahnutí 45 kanistrov sa už dalo preplaziť vykopanou plazivkou a zakričať si „Objáv!“ Na druhej strane sa dalo už aj postaviť. Na jemnom piesočku Slávka rozložila štamperlíky a pripili sme si na ďalší významný objav v priskume Prosieckej jaskyne.

Objavený priestor na konci pretína priečna puklina, ktorou sme sa pustili najskôr doprava. Asi 100 m dlhá chodbička sa neskôr stočila smerom naspäť a končila sa vysokou sienkou s neprielezným komínikom. Tak sme išli potom doľava, kde pokračuje hlavná chodba. Dosť klesá a čakali sme ďalší sifón. Po prekonaní suchých plaziviek však začína stúpať a okrúhlou chodbou 3 x 3 m vyústi do prvej siene a ďalším stúpaním do Trojkráľovej siene, ktorá je zatiaľ najväčším priestorom v jaskyni. Potom nasleduje horizontálna vysoká šikmo uklonená chodba so sintrovými nátekmi, jazierkami a ligotavými kryštálikmi. Vysoká chodba končí pravouhlou zákrutou, za ktorou je nízka asi 3 m široká plazivka najskôr so sintrovým, neskôr s pieskovým dnom. Po prekonaní plazivky sme si sadli v jemnom piesočku, posilnili sa  doboškami a rozmýšľali sme, či ideme ešte za ďalšiu ľavotočivú zákrutu, alebo je už čas vrátiť sa. Zvedavosť nás prekonáva a za zákrutou brodíme krajom Jazero tekutých pieskov. Zastavuje nás až ďalšie hlbšie Aragonitové jazero (cca 4 x 6 m) s pieskovým dnom, na konci ktorého vidíme ako sa strop znižuje až 20 – 30 cm nad hladinu. Jazero sa nedá prekonať v suchom stave a tak jeho prekonanie necháme na neskoršiu dobu, zrejme až keď vykopeme novy vchod do tretieho poschodia.

O 16:00 sa vydávame na dlhú cestu von a ešte sa kocháme peknými rozmanitými novými priestormi, v ktorých sme nevideli žiadneho živého tvora. Ťažko odhadnúť dĺžku nových objavov – asi tak 500 m. Bočné diery sme ešte nestačili preskúmať.

Na ceste naspäť v druhom poschodí do jazierka v Žltej chodbe dotieklo len trocha vody a tak ho rýchlo prekonávame. O 18:26 vychádzame von unavení, obalení blatom z jaskyne, ale nadšení z nových objavov.

Účastníci: Juraj Szunyog, Ľuboš Halička, Michal Pasch, Slávka Szunyogová
Autor: Juraj Szunyog


 

Posted by Slávka Szunyogová

Website: http://schv.sk

This article has 7 comments

  1. Parádny postup. Juraj, Slávka, Ľuboš, máte moju jaskyniarsku úctu! Pracujete vytrvalo v náročných podmienkach a príroda vás za vaše úsillie rada odmení. Možno napokon v útrobách kopca vás čakajú ešte ďaleko väčšie priestory..

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *