Autor: Juraj Szunyog

Keďže jaskyňa O-3 pokračuje stále neprielezným kanálom, rozhodli sme sa v roku 2007 otvoriť nové pracovisko a pri príležitosti 40. výročia jaskyniarskeho týždňa v Prosieckej doline (1967) znovu vykopať vchod zasypanej jaskyne V-1, nazývanej aj Prosiecka jaskyňa. Jaskyňa sa nachádza nad známou vyvieračkou a jej vchod bol zasypaný asi 35 rokov.

S výkopovými prácami v jaskyni začal Pavol Andaházy začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia. Túto lokalitu pokladal v Prosieckej doline za najperspektívnejšiu, pretože sa nachádza najbližšie k vyvieračke. O jeho činnosti svedčia vrty priemeru 32 mm navŕtané vo vchode jaskyne, zhrdzavené oceľové tyčky, drievka s priklincovanými keramickými izolantmi, zrejme na vedenie drôtov po jaskyni. Od 20. 8. 1946 do roku 1967

Od 14.7.2007 je jaskyňa V-1 znovu otvorená

Od 14.7.2007 je jaskyňa V-1 znovu otvorená

pôsobil v jaskyni Ondrej Hugáň so svojím Jaskynným družstvom v Prosieku. Zrejme po ňom ostali nápisy v blate pod stropom pri meračskom bode č. 9: 1948 26/ V a 25 IX 48.
Pokiaľ sa v jaskyni V-1 nepracuje, jej lievikovitý vchod je náchylný na zasypanie. Aj pred rokom 1968 bola takto jaskyňa prirodzene zavretá. Jaskyňu znovu odkryla Oblastná skupina Ružomberok pod vedením Zdenka Hochmutha v dňoch 6. – 8. 8. 1968 po vynesení 181 vedier za dva dni; na tretí deň jaskyňu zamerali v dĺžke 50 m. V tom čase to bola najdlhšia jaskyňa v Prosieckej doline. O niekoľko rokov sa vchod znovu zasypal. O znovuotvorenie vchodu sa pokúsili Ján Kleskeň a Milan Pavúk z SK Červené vrchy 6. 6. 1993, keďže zavadzali v jaskyni O-3 dvojici Holúbek – Kováčik pri transporte materiálu. No jedna akcia na to nestačila. Jaskyňu sa podarilo znovu otvoriť až na tretej akcii Speleoclubu Chočské vrchy 14. 7. 2007. Tentoraz na to bolo treba vyniesť 220 vedier blata, skál,

Stabilná kopáčska partia v Ivanovej sienke

Stabilná kopáčska partia v Ivanovej sienke

ako aj konzerv a odpadkov zo socialistickej doby. Neskôr sme ešte úzku plazivku vo vchode prehĺbili a ďalej v jaskyni aktívne pracujeme. V blízkosti vyvieračky sme zároveň svedkami meniaceho sa stavu vody v podzemí, ktorý sa v jaskyni prejavuje značným kolísaním jej hladiny.
Pri vynášaní skál z jaskyne 12. 8. 2007 sa vonku spustil silný lejak. Z doliny sa prihrnula prívalová voda. Počas akcie stúpla aj voda vo vyvieračke asi o 2 m. V jaskyni V-1 sa to hneď neprejavilo, len malý pramienok vody zhora vo vstupnej časti Mramorovej chodby podmyl veľký balvan, ktorý sa zosunul o 10 cm, zúžil chodbu a vystrašil pri nej kopajúceho Ivana Mičudu; ten odmietol ísť do jaskyne, kým tam bude nebezpečný balvan. O tri dni, 15. augusta, som uvidel steny jaskyne oblepené penou. Zatopená musela byť celá Šikmá chodba a vstupná časť Mramorovej chodby spolu s plazivkovým vchodom, no ja som už vodu nenašiel ani v najhlbšej časti Šikmej chodby. Keď sme sa 9. septembra vybrali pracovať do jaskyne, už pohľad na prúd vody vytekajúci z diery O-1 neveštil nič dobré. Vo V-1 vtedy vystúpila voda až 83 cm nad merací bod č. 2 vo vstupnej studni a museli sme si ísť zakopať do náhradnej jaskyne (nad Ižipovce). Neskôr sme penu od vody našli až vo výške meracieho bodu č. 9, takže hladina vody musela stúpnuť ešte vyššie.
Ak som chcel vtedy začiatočníka Ivana znovu dostať do jaskyne, musel som nebezpečný posunutý balvan odstrániť. Na drobné sa mi ho podarilo rozmeniť na dvoch akciách. Po vynesení sutiny a blata vznikla hneď za plazivkovým vchodom Ivanova sienka (v jednom mieste sa nám nižším dá aj postaviť), ktorá slúži ako prekládka nakopaného materiálu.

Pohľad do Šikmej chodby

Pohľad do Šikmej chodby

To nám umožnilo začať vynášať sutinu zo Šikmej chodby za pomoci kanistrov ťahaných na lane.
Najskôr bolo treba vyčistiť Šikmú chodbu od sutiny, ktorá napadala pri rozširovaní Ivanovej sienky a roztrúsila sa po celej dĺžke chodby. Na to sa osvedčila chudá Slávka, ktorá dokázala nakladať kanistre v 30 – 40 cm vysokej chodbe a pritom sa krásne zmaľovala od riedkeho blata, lebo do Šikmej chodby zvyčajne priteká zhora nenápadný pramienok vody. Až potom sme mohli jaskyňu znovu premerať. Pekná mapa v mierke 1 : 100 od Zdenka Hochmutha z 8. 8. 1968 v síce existuje v SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši, aj nejaké stabilizované body – drevené kolíky a klince by sa ešte dali nájsť, ale hodnoty z merania sa nezachovali. Dňa 16. 11. 2007 sme preto jaskyňu znovu zamerali v dĺžke 56,6 m s prevýšením 12,6 m, aby sme zaznamenali nové skutočnosti a najmä aby sme vedeli, aká je poloha a výška konca Šikmej chodby oproti vyvieračke. Posledný tu stabilizovaný bod je výškovo 2,4 m nad koncovým sifónom v Jaskyni vo vyvieračke. Pôdorysná vzdialenosť je 13 m. Práve do Šikmej chodby smerujú v súčasnosti

V Mramorovej chodbe

V Mramorovej chodbe

naše kopáčske aktivity a dnes sme v nej 2 m za posledným meracím bodom. V čase vyššieho stavu hladiny podzemnej vody presúvame prácu do Mramorovej chodby, hoci ani v nej sme nepozorovali prievan. Zatiaľ len v chodbe prehlbujeme a rozširujeme úzke miesta, aby sme v budúcnosti mohli pracovať na jej konci.
Stále som si nebol istý, či je jaskyňa V-1 totožná s jaskyňou „podmoľa“, ktorú opisoval Pavol Andaházy a ktorú považoval za najperspektívnejšiu pri dosiahnutí jaskynného systému Prosieckej doliny. Pochybnosti som stratil 23. 11. 2007, keď bol pri topení snehu vysoký stav vody v doline. Koniec Šikmej chodby bol zatopený asi do výšky 1 m nad posledný merací bod a na konci Mramorovej chodby som počul dunivý hukot podzemných vôd!

 

 

Literatúra:

  1. ANDAHÁZY, P.1994, 1995: Prosiecka dolina a jej okolie. Sinter, 2, Liptovský Mikuláš, 58-60; Sinter, 3, Liptovský Mikuláš, 38-40.
  2. KOL.1983: Exkurzný sprievodca krasom Západných Tatier a Chočských vrchov. Spravodaj SSS, 1, Liptovský Mikuláš, príloha.
  3. HOCHMUTH, Z. 1971: Krasové javy v Prosieckej doline. Spravodaj SSS, 2, Liptovský Mikuláš, 8-19.
  4. HOLÚBEK, P. 1993: Technický denník SK Červené vrchy 6. 6. 1993. Archív SMOPaJ, Liptovský Mikuláš.
  5. SZUNYOG, J. 2007: Jaskyňa O-3 a Prievan zdola. Spravodaj SSS, 3, Liptovský Mikuláš, 18-21.