Spravodaj SSS 2/2017
autor: Juraj Szunyog

Keď druhé poschodie jaskyne skončilo bez zjavného pokračovania, začali sme sa obzerať nahor. Aj keď jaskyne často pokračujú zdanlivo nelogicky, teraz bol náš predpoklad správny. Jaskyňa pokračuje ďalej tretím poschodím.

Čierny kaňon

Na konci Druhého poschodia sme našli 3 prievanové miesta, ktoré však hrozili dlhodobým rozširovaním. Sú spomenuté v predchádzajúcom článku. Štvrté miesto s najväčším prievanom bolo vtedy ešte mojim tajomstvom. Bolo totiž objavené predčasne (23. 7. 2013). Cez tak neprístupné a vzdialené miesto sme totiž neboli schopní vyvíjať hlbšie v jaskyni rozumnú činnosť. Jaskyňou bolo nutné postupovať systematicky. Nie len s mapovaním, ale aj s rozširovaním hlavnej trasy.
Najnutnejšie spriechodnenie si vyžadovala Priepasť vzdychov – vertikálna puklinová plazivka s celkovým prevýšením 13 m. Bolo to nepríjemne šmykľavé miesto obalené polomäkkým blatovým sintrom nacicaným vodou, ktorý sme potom vytierali z atómbordelov po zvyšku hlavnej trasy. V pukline, v ktorej visí povrazový rebrík sa nezmestil súčasne aj rebrík aj človek a tak sme sa ho len pridržiavali a šúchali sa vedľa rebríka. Takto sa nedalo fungovať pri objavovaní ďalšieho poschodia, ktoré ma naviac na začiatku niečo podobné. Počas roka 2014 bola Priepasť vzdychov rozšírená v dĺžke 16 m v takej miere, že začína strácať opodstatnenie aj názov priepasti, podobne ako Hučiaci komínik, v ktorom už po rozšírení prievan nehučí. V hornej časti priepasti pred rebríkom som osadil 4 oceľové kramle. Na povrazovom rebríku sa dá už ísť normálne aj s batohom. Nohavice atómbordelu sa vám už nevyhrnú nad kolená a človek sa celkovo menej zamaže. Vzniknutú sutinu sme so Slávkou odtransportovali do puklín a výklenkov ďalej v jaskyni. Rozširovaniu sa nevyhli aj následné priestory za Priepasťou vzdychov zvané súhrnne Krkaháje (plazivka, Kaňoník, Clona, chodba pred Zaujímavou puklinou nadol).

Vratná chodba

Celé toto nepríjemné snaženie bolo motivované tým, čo príde potom. 1. poschodie má dĺžku 300 m. Druhé 1200 m. Žeby aj tretie bolo štyrikrát dlhšie ako predchádzajúce? A čo ďalšie poschodia? Ale späť do reality. To rozhodujúce prievanové miesto je úzky komín takmer kolmý trochu podobný Priepasti vzdychov. Je čiastočne mokrý, no aspoň v ňom chýba mäkký sinter. V jeho strede bol však z tvrdého sintra vytvorený nátek, ktorý vytváral kalibračné miesto na pretlačenie sa vyššie. Okrem pomliaždenín sa cez neho nič nedalo preniesť a tak musel ísť preč (18. 10. 2013). Koncom roka 2015 sa stal 25 m dlhý Komín do 3. poschodia ďalším veľkým rozširovacím pracoviskom. Okrem 8 m dlhého vertikálneho úseku v jeho hornej časti musia byť všetky jeho úzke časti rozšírené. Bonusom je ešte koncová horizontálna plazivka dlhá 7 m. Komín začína na najvyššom mieste druhého poschodia v Bufete II. Jeho prekonaním sa dostaneme ešte o 21 m vyššie do horizontálnych chodieb tretieho poschodia, ktoré sú už o trochu príjemnejšie na prechod, pretože šikmé pukliny sa tu už vyskytujú len zriedkavo. 4. decembra 2015 sme so Slávkou zmapovali Komín do tretieho poschodia a oficiálne objavili 3. poschodie. 12. decembra sme potom zmapovali horizontálne chodbičky po malý Závalík s prievanom v celkovej dĺžke 238 m. V rámci zohriatia po meraní sme začali štuchať do Závalíka pajstrom na to doneseným. Už sa zdalo, že bude treba nabudúce doniesť vŕtačku, no nakoniec vypadli z vrchu skaly, pomedzi ktoré sa nám podarilo preliezť. Za Závalíkom sme sa nízkou plazivkou dostali do siene (Bufet III), z ktorej viedla už chodba na stojáka do masívu aj naspäť. V rovnej chodbe do masívu vzniklo v jej zníženej časti jazero v dĺžke 20 m. Do vzdialenosti 10 m je voda plytká na brodenie v čižmách, no potom sa hĺbka zväčšuje až na 1,5 m. Kolmé steny chodby nám znemožnili pokračovať. Boli sme sklamaní, že sa nemôžeme pozrieť ďalej, no zároveň radi, že sme našli člnkovacie jazero! Podľa ostatkov dvoch plchov pod hladinou v jeho plytkej časti sme ho nazvali Plšie jazero. Na Vianoce 2015 som si daroval malý nafukovací čln, ktorý bol pre jedného človeka a jedno dieťa. Po Vianočnom obede 25. 12. 2015 sme vyrazili s člnom, veslami, foto výbavou a veľkou zvedavosťou k Plšiemu jazeru so Slávkou a Martinom.

Plšie jazero

Traverz nad Plším jazerom

V Bufete III sme nafúkli čln žabou, ktorá sa zmenila na zablatenú ropuchu a ledva sa nafukovala. Slávku sme určili za dieťa, posadili sme ju do člna a fotili sme exkluzívne zábery. Potom nás po jednom preplavila na druhú stranu. Slávku sme museli z člna aj zdvihnúť, lebo v ňom po dlhom fotení úplne stuhla. Ale oplatilo sa! Plšie jazero a sienka za ním sú zatiaľ najkrajšie priestory jaskyne s rôznofarebnou sintrovou výzdobou. Sienka prechádza do Čierneho kaňona, kde sú čierne náteky vyzdobené sintrovými útvarmi krémovej farby. Čierny kaňon v dĺžke 30 m skončil extrémnou úžinou, cez ktorú som sa prepchal iba ja, no po ďalších 60 m ma zastavilo zasintrované miesto v Oranžovom kaňone. A tak sme sa po niekoľkých fotografických záberoch vrátili k jazeru. Najvyšší čas, lebo čln bol už mäkký. Prederavil sa na sintrových útvaroch pri pristávaní. S Martinom sme sa rýchlo preplavili naspäť a išli čln dofúknuť do Bufetu III. Potom som sa vrátil po Slávku, s ktorou sme člnkovali už na polosfúknutom člne. Čln mal našťastie 4 nezávislé komory no dve už boli prepichnuté. Čln sme zatiaľ nechali v Bufete III, ktorý má aj prezývku Sienka spľasnutého člna. Pred cestou von Martin povedal, že radšej dvakrát do Bystrického dómu v JMN ako prísť na koniec Prosieckej jaskyne a odvtedy sa v nej neukázal.

Jazierko za Plším jazerom

Koniec Oranžového kaňona

Potom sa naša pozornosť obrátila na chodbu vedúcu naspäť na juhozápad. Pomerne priestrannou chodbou sme išli ešte 200 m až po klesajúcu časť, kde chodba končí zasedimentovaním. Pri jej zameriavaní sme našli druhú vetvu, ktorá nás doviedla k dvom Čajovým jazerám, ktoré dostali názov podľa žltej farby vody. Nad severným jazerom sme objavili jemné vlásočnice koreňov stromov. Vedeli sme, že povrch nemôže byť ďaleko a okamžite skrsla myšlienka na nový vchod do jaskyne, ktorým by sme sa vyhli najnepríjemnejšiemu 2. poschodiu a zatápaniu sa 1. poschodia. Príchod do Bufetu III by sa tak skrátil z 1,5 až 2 hodín na štvrtinu s podstatne ľahším transportom materiálu. Preto aj vynáška spľasnutého člna čaká na vchod do 3. poschodia. Povrchové meranie sme už mali realizované, pretože hlbšie sa nachádza 2. poschodie a tak sme hneď zistili, že od koreňov na povrch to máme asi 30 m. Tento údaj nás neuspokojil a tak sme na presnejšie určenie polohy a vzdialenosti sme zavolali Peťa Holúbka. Ten prišiel aj s kamarátmi na konci Expedície Demänová 2016 a s lavínovým prístrojom išiel so mnou ku koreňom v jaskyni. Na povrchu ukázal lavínový prístroj Paľovi Herichovi 24 m na dvoch miestach vzdialených od seba 10 m. Z nich sme si vytypovali miesto pod malou stienkou a dňa 25. 3. 2016 začali s odstraňovaním humusu, koreňov a skál. Ďalej už bolo potrebné vŕtať v pevnej skale popri centimetrovej pukline. Postupne sme sa preniesli z miesta určeného Paľom Herichom asi 3 m nižšie vo svahu a zahĺbili sa 1,5 m. Po 20 akciách a 197 vyvŕtaných dier to však veľmi nádejne nevyzeralo. Na jeseň sme sa preto presunuli asi 10 m južne, kde sú v skale vyerodované jamky, ktoré pokračujú neprielezne do hĺbky. Na tomto mieste s pracovným názvom Plší vchod sme urobili 6 akcií, 70 dier a dostali sa do hĺbky 1 m. Z klubu sa kopania zúčastnili Slávka Szunyogová, Ľuboš Halička a Juraj Szunyog. Pomáhali aj nejaskyniari Ľudmila Gruchalová a Marek Orolín.

Pred koncovými sifónmi

Kopanie na povrchu bolo dobrou zmenou oproti náročným akciám v jaskyni. Neskôr boli aj jediným kontaktom s jaskyňou, keďže som chytil zápal v chrbtici, ktorý mi zabránil vstúpiť do podzemia počas celého leta 2016. Nemohol som dokončiť ani traverz Plšieho jazera, který som rozpracoval na dvoch jarných akciách a nainštaloval prevažnú časť traverzu a stupiek z roxorov. Chýbalo mi doinštalovať už len 2 metre, no zabránilo tomu jednak utopenie vŕtačky v jazere a najmä tie bolesti chrbtice. Až po piatich mesiacoch som vstúpil do Prosieckej jaskyne dňa 17. 9. 2016 a dokončil traverz. Na tej istej akcii som ešte rozšíril zasintrované miesto v Oranžovom kaňone. Následne sa podarilo objaviť ďalších 200 m priestorov smerujúcich na sever hlboko v masíve. Kaňonovité časti sú široké akurát na človeka a steny vysoké 6 až 7 m sú pokryté sintrovými nátekmi. Postupne je však výzdoba chudobnejšia a kaňon sa rozšíri do surovej chodby rútivého charakteru. Po prvom suchom sifóne nasleduje terajší koniec jaskyne, neprielezne zasedimentovaný Hučiaci sifón s prievanom. Hlavná trasa jaskyne od vchodu až sem má dĺžku 997 m. Hučiaci sifón sa stane naším hlavným pracoviskom počas zimnej sezóny 2017/2018. Novým vchodom do 3. poschodia by sa hlavná trasa skrátila na 570 m a to bez plazivkovitých úsekov. Bude to však až o pár rokov a tak občas pokračujem aj v rozširovaní najnepríjemnejších úsekov starej trasy, keďže do jaskyne stále chodíme na mapovacie akcie.

Prosiecka jaskyňa-bokorys s poschodiami

V marci 2017 dosiahla zameraná dĺžka jaskyne 2831 m pri denivelácii 112 m. Jaskyňa smeruje podľa predpokladu generálne na sever na hlavný ponor na lúke Svorad. V priamom smere zasahuje teraz do vzdialenosti 658 m. Na tejto podzemnej ceste z Liptova smerom na Oravu sme zatiaľ nenarazili na aktívny vodný tok ani na objemnejší podzemný priestor. Tešíme sa však na ďalšie prekvapenia za Hučiacim sifónom. Tým, že nám jaskyňa len postupne vydáva svoje tajomstvá, nesmierne nás motivuje a podnecuje nás k vysokým výkonom pri ďalšom objavovaní.

Ďakujem všetkým, ktorí prikladajú ruku k spoločnému dielu poznania Prosieckeho podzemia a aj tým ktorí sa kvôli náročnosti jaskyne neodvážia ísť s nami do hlbín, no podporujú nás aspoň morálne.

Prosiecka jaskyňa s povrchom

Literatúra

  • ANDAHÁZY, P. 1994: Prosiecka dolina a jej okolie. Sinter, 2, 58–60.
  • ANDAHÁZY, P. 1995: Prosiecka dolina a jej okolie (pokračovanie z predchádzajúceho čísla). Sinter, 3, 38–40.
  • HLAVÁČ, J., HOCHMUTH, Z., VOZÁRIK, P., VALAŠTIAK, M. 1983: Exkurzný sprievodca krasom Západných Tatier a Chočských vrchov. Spravodaj SSS, 14, 1, 23 s. príloha.
  • HOCHMUTH, Z. 1971: Krasové javy v Prosieckej doline. Spravodaj SSS, 2, 2, 8–19.
  • SZUNYOG, J. 1998: Jaskyňa O-3 stále láka jaskyniarov. Spravodaj SSS, 29, 2, 16–18.
  • SZUNYOG, J. 2001: Postup v jaskyni O-3 v Prosieckej doline. Spravodaj SSS, 32, 2, 20–23.
  • SZUNYOG, J. 2007: Jaskyňa O-3 a Prievan zdola. Spravodaj SSS, 38, 3, 18–21.
  • SZUNYOG, J. 2011: Objav Prosieckej jaskyne. Spravodaj SSS, 42, 4, 4–9.
  • SZUNYOG, J. 2013: Prosiecka Cave, Chočské vrchy Mts. Bulletin of the SSS, 41-44.
  • SZUNYOG, J. 2014: Pokračovanie Prosieckej jaskyne. Spravodaj SSS, 45, 1, 62–65.