autor: Juraj Szunyog

Na Sestrečskom vrchu s nadmorskou výškou 999 m sa nachádza najvyššie položený hrad na Slovensku – Liptovský Starhrad, (ináč Sielnický hrad alebo Veľký hrad). Do dnešných čias ostali z pyšného hradu len základy, ktoré nesú svedectvo o poslednom zbortení hradu v roku 1474. Strategické miesto Starhradu bolo obývané už na začiatku nášho letopočtu, o čom svedčia črepy z hlinenej keramiky. Prvá písomná správa o Liptovskom Starhrade je z roku 1262. Pre jaskyniara je zaujímavé to, že Starhrad bol podľa povesti spojený podzemnou chodbou so starým templárskym kláštorom na kopci Havran nad obcou Svätá Mara.
Pod Liptovským Starhradom evidujeme v súčasnosti 5 malých jaskýň. Tri jaskyne sa nachádzajú pod mohutným východným bralom a dve na juh od hradu v neveľkom skalnom stupni. O jaskyne sa zaujímali aj jaskyniari z Oblastnej skupiny Ružomberok v 70. rokoch. Jaskyne zamerali, no výsledky svojej činnosti nepublikovali a preto sú nám neznáme. Speleoclub Chočské vrchy si už v roku 1996 plánoval zamerať tieto jaskyne, no došlo k zameraniu len najväčšej Sielnickej jaskyne v roku 1998.

Jaskyňa pod Liptovským Starhradom č. 1 (Sielnická jaskyňa, S-1)
Najväčšou je jaskyňa, ktorej zameraná dĺžka je 50,61 m a nachádza sa na úpätí hlavného brala, ktoré chráni hradný vrch z východnej strany. Ku vchodu jaskyne rozmerov 1,5 x 3 m (š x v) je pomerne ťažký prístup po strmom svahu, hlavne v zime, keď je zem zamrznutá. Vstupná kamenistá časť nesie na stenách stopy po riečnej erózii. Z nej schodíkom klesneme do Hlavnej sienky. Je pomerne nízka (okolo 1,5 m) s hlinito-kamenitým dnom, ktoré je preryté rôznymi hladačmi starých predmetov. Sienka má len nepatrnú výzdobu v podobe pizolitov. Bola tu nájdená medená trojnožka z 18. stor., teraz umiestnená v Múzeu slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. V Hlavnej sienke sa tiež hojne vyskytujú kosti lesnej zveri (medveď, vlk, líška, srnec, ulity slimáka). Najväčšia sonda sa kopala v západnej časti sienky za veľkým balvanom, a tu sa podarilo nájsť Štefanovi Sitekovi vstup do Bahennej plazivky, ktorá bola takmer celá zanesená mazľavým blatom zosunutým zrejme z puklín v západnej časti sienky. Plazivku vykopali až na spodok šmýkačky a v tejto práci pokračovali od mája 1994 jaskyniari zo Speleoclubu Chočské vrchy. Vtedy mala jaskyňa dĺžku 28 m. Pod šmýkačkou sme vyčistili aj zahlinenú odbočku, no končí sa slepo. Bahenná plazivka má tvary po riečnej erózii, za šmýkačkou sa na dne nachádza hrniec vymletý vodou. Po vynesení 350 kýblov a odpracovaní 83 mužohodín sme sa dostali ešte o 5 m ďalej, kde však plazivka prechádza do šikmej pukliny, ktorá je aj v smere dohora, aj v priamom smere zanesená blatom. Pri prehlbovaní dna v Hlavnej sieni narazil Štefan Sališ 24. 1. 1998 na vstup do Bahennej sienky, ktorá je aj najväčším postupom v jaskyni (13 m). V roku 2002 sme otvorili v Hlavnej sieni novú tzv. Južnú sondu, v ktorej sme postúpili asi 2 m. Sonda je však nepríjemná, lebo v nej kvapká voda a v zime je zamrznutá.

starhrad_mapa

mapa v súbore .pdf

Jaskyňa pod Liptovským Starhradom č. 2 (S-2)
Jej veľký vchod leží asi 20 m severne od S-1, tiež na úpätí skalnej steny.
Jaskyňa nezasahuje hlboko do skalného masívu. Skladá sa z jednej vysokej sienky rútivého charakteru, z ktorej vedie krátka plazivka s piesčitým dnom.

Jaskyňa pod Liptovským Starhradom č. 3 (Kvapľová, S-3)
Je na úpätí skaly, ktorá je oddelená a umiestnená severnejšie od hlavného brala. Má nenápadný vertikálny vchod, ktorým sa dostaneme do nízkej, ale širokej siene s hlinito-kamenným dnom. Z nej nahor prejdeme do sienky, v ktorej sa už objavuje brčková výzdoba. Zo sienky sa dá prejsť kolmo komínom, alebo šikmo nahor do siene, ktorá má suchú sintrovú výzdobu v podobe stalaktitov, brčiek a nátekov. Ďalej už pokračovanie jaskyňa nemá. Jej dĺžka je asi 25 m.

Jaskyňa pod Liptovským Starhradom č. 4 (S-4)
Nachádza sa asi 20 m naľavo od rebríka idúceho z južnej strany na hrad pod neveľkou skalnou stenou. Má portálovitý vchod. Vrch portálu je krátkym komínom spojený s povrchom. Nízkym otvorom sa ďalej dostaneme do malej sienky, z ktorej vedie asi 5 m vysoký komín. Sú v ňom suché sintrové náteky a končí sa slepo.

Priepasť pod Liptovským Starhradom č. 5 (S-5)
Nachádza sa hneď nad jaskyňou S-4, zrejme v tej istej tektonickej poruche. Má hĺbku asi 7 m. Možno ju zliezť bez lana, lebo je úzka, najviac hneď pri vchode. V spodnej časti sú pekné sintrové náteky a malé brčká. Predpokladáme jej pokračovanie nadol. Už dávnejšie sa ju pokúšal prehĺbiť Štefan Sitek spolu s kamarátmi z Liptovskej Teplej.

Literatúra
Janota, Ľ. 1938: Slovenské hrady, diel druhý. Nakladateľstvo Slovenskej ligy spol. s r.o. v Bratislave

V Ružomberku 17. 2. 1997, 15. 2. 2010