Spravodaj SSS 4/2022
autor: Juraj Szunyog
Čo predchádzalo objavu Sifónu Sahara
Aby bola zachovaná kontinuita s predchádzajúcim článkom z roku 2017, začnem pekne poporiadku.
Pieskom zanesený Hučiaci sifón (vlastne len polosifón, nakoľko pod stropom cez medzeru hučal prievan) na konci hlavného 3. poschodia sa nám podarilo prekopať po 4 akciách dňa 6. 1. 2018. Za ním nasledoval zatiaľ náš najväčší objav v Prosieckej jaskyni – pokračovanie hlavného ťahu jaskyne s dĺžkou 336 m po Aragonitové jazero. Spolu s odbočkami sme objavili zhruba 500 m chodieb. Aragonitové jazero prekonala najskôr diaľkovo ovládaná lodička Michalom Paschom a s kamerou GoPro potvrdila pokračovanie hlavného ťahu. Dňa 26.1.2019 sme po kolenách prekonali jazero (nad hladinou bolo len 25 cm vzduchu) v trojici Michal Pasch, Slávka Szunyogová a Juraj Szunyog. Objavili sme Druhé aragonitové jazero a hlavnou chodbou sme postúpili 153 m ďalej. Na konci horizontálnej chodby sme našli zrazu pevnú stenu. Vedeli sme, že pokračovanie musí byť pod rovným pieskovým dnom. Dobre kopateľný koniec, no cesta od vchodu O-3 sem trvala 3,5 hodiny + kúpanie v Aragonitovom jazere.
V tomto čase sme však už v plnom nasadení pracovali na vykopaní nového vchodu, ktorý triafa priamo na začiatok hlavnej chodby 3. poschodia. Kopaniu nového vchodu sme venovali všetko úsilie a čo najmenej sa rozptyľovali inými lokalitami. Práce na povrchu sme zahájili 25. 3. 2016, no do konca roka sme vlastne len hľadali vhodné miesto na budúcu štolu. V roku 2017 sme sa zahĺbili šikmo pod uhlom 35°do vzdialenosti 5 m a zdá sa, že to je aj náš limit v kopaní v pevnom masíve na jeden rok pomocou akumulátorovej vŕtačky a 12 mm vrtákov. Okrem mňa vŕtal so svojou vŕtačkou aj Ľuboš Halička. Kopali sme síce na rozhraní dvoch vrstiev (dolomit-vápenec), na ktorých sa v jaskyni vytvorila priečna chodba s Čajovými jazerami, no toto rozhranie bolo vyplnené len 1 mm vrstvičkou blata, prípadne sintra a vôbec nám neuľahčilo kopanie. Pravú dolomitickú stranu sme ponechali ako kompaktnú hladkú stenu a odoberali sme z ľavej vrstvy.
Popri kopaní nového vchodu sme pôsobili v jaskyni už len v zimnom období, kedy bol prechod prvým a druhým poschodím znesiteľnejší kvôli suchšiemu obdobiu a aj bezpečnejší kvôli zatápaniu na jar a v lete. Naviac sa v roku 2017 zapchal odtok vody v Žltej chodbe v druhom poschodí a sifónovú časť sme museli pri vstupe čerpať hadicou samospádom a kýblom a asi pol hodinu.
Rok 2018 bol v práci na novom vchode najnáročnejší. Jednak to bola voda, ktorá nám natiekla do štoly po lejakoch a ktorú sme museli na začiatku akcie vykýblovať. Maximum bolo 72 kýblov vody. Druhým nepríjemným faktorom bol ťažko dýchateľný vzduch, nakoľko v letných mesiacoch nám štolu nevetralo. A nakoniec to boli opatrenia na zníženie hlučnosti na pracovisku po napomenutí riaditeľom TANAPu – zakladanie madrací pri čelbe a vo vchode, ktoré nás tiež zdržiavali v práci.
Situácia sa zlepšila v roku 2019, kedy nám od 11 metra začala voda presakovať do podzemia. S vŕtaním nám pomohol na dvoch akciách aj Peťo Holúbek so svojou partiou. V lete nás na štyroch kopáčskych akciách podporil aj otec Juraj Szunyog st. (78 ročný), ktorý bol s nami aj pri prerážke na 15-tom metri 27. júla 2019. Do jaskyne sme sa dostali na dobrom mieste nad Južným čajovým jazerom hneď v ten istý deň a ukázali sme otcovi Plšie jazero.
Potom sme Druhý vchod napojený na povrchový ťah prepojili s meraním v jaskyni. Pôdorysná chyba vyšla 4,7 m a výšková 3,7 m. V podstate to bola priaznivá chyba, o ktorú sme kopali menej oproti plánu. Na prekopanie 15 metrov bolo potrebných 114 akcií a 2069 12 mm vrtov.
Po vykopaní nového horného vchodu, ktorý sa prievanovo správa tiež ako spodný vchod sme hneď pokračovali v aktivitách v jaskyni. Najskôr sme mapovali blízko nového vchodu v paralelných chodbách ku Chodbe ku koreňom, potom sme sa venovali rozširovaniu úžin na hlavnom ťahu. Na jar 2020 sme nový vchod zabezpečili uzáverom a až potom sme sa mohli plne zamerať na koniec hlavného ťahu jaskyne.
Vodnú prekážku Aragonitového jazera, ktoré vytváralo polosifón sa nám podarilo skrotiť po zvýšení jeho stropu na 19 akciách (184 vrtov) od 5.1.2020 do 24.4.2021 a tak sa dá prísť hlavným ťahom dlhým 1050 m k Sifónu Sahara pomerne pohodlne zhruba za hodinku.
Kopanie Sifónu Sahara
Prvý sa do kopania Sifónu Sahara pustil Michal Pasch dňa 22.2.2020, kedy som ja so Slávkou domeriaval priestory za Aragonitovým jazerom a ako sme k nemu prišli s mapovaním, spoločne sme vynášali nakopaný piesok v kýbloch a ukladali ho v širšej časti chodby. Kopali sme najprv v priamom smere pred kolmou záverečnou stenou a zahĺbili sme sa o 3 m nižšie až po skalné dno. Keďže sme nič nenašli, kopali sme vpravo – ani tu nič. Tak ostala posledná možnosť – kopať vľavo. Tu sa v skalnej stene objavilo pieskom vyplnené pokračovanie. Ukázalo sa, že dlhá horizontálna chodba priemeru zhruba 2 m skočila zrazu o 3,5 m nižšie a keďže pokračovala horizontálne ďalej, bola kompletne zanesená jemným kremičitým pieskom s malými vrstvami hliny, čím vznikol nepriedušný Sifón Sahara.
Na pravidelné kýblovacie akcie do Sifónu Sahara nám prišli pomôcť zo Speleoclubu Chočské vrchy Ľuboš Halička, František Hanes, Lenka Hanesová, Jana Sabolová, Juraj Baláž, Štefan Sališ, Alexander Jurík, Jozef Kardoš a Martin Szunyog. Pekný come back tu zažili naše dievčatá Ivka Demianová a Mirka Devečková, ktoré boli zároveň inšpiráciou pre krátky film o Sifóne Sahara, ktorý spracovala Slávka a ktorý získal ocenenie za najzaujímavejšiu domácu prednášku na Speleomítingu 2022. Výrazne pomohli aj kamaráti z ostatných jaskyniarskych klubov: Červené vrchy, Nicolaus, Ružomberok, Šariš, Drienka, Strážovské vrchy, Bratislava. Z nejaskyniarov pomohli: Aleš Toman, Tomáš Ševčík, Michaela Trnkócyová, Nina Demianová, Ľuba Donovalová, Ivan Trnovský, Ján Glut, Miroslav Vierik a Tomáš Vierik. Najstarším kopáčom v Sifóne Sahara bol 80 ročný Juraj Szunyog st.
Už keď bolo nosenie kýblov až na vzdialenosť 50 m neúnosné, tak som prišiel s nápadom doniesť do jaskyne fúrik. Dňa 14.11.2020 sme so Slávkou doniesli rozložený fúrik k Sifónu Sahara, zmontovali ho a hneď ho aj zabehali. Pre úpravu fúrikovacej trasy bolo treba rozbiť niekoľko veľkých balvanov na trase a rozšíriť jednu úžinu (celkovo 17 vrtov). Aj tak zostala trasa s kopčekmi ako na húsenkovej dráhe, do ktorých sa bolo potrebné s fúrikom poriadne rozbehnúť. Takže až na vzdialenosť 80 m to bol dobrý zaberák na kondičku a za akciu sa podarilo najviac vyniesť 53 fúrikov. Dnes ani fúriky nič nevydržia a tak bolo po polroku potrebné doniesť do jaskyne na neho nové koleso. Hoci má sifón priemer zhruba 2 m, kopali sme v ňom priestor pod stropom na výšku cca 1,5 m a šírku 1 m od pravej steny. Strop sa držal asi 1 m pod čiarou zanesenia. Po 9 metroch sme naďabili na voľnú dutinu v strope, no pokračovanie v priamom smere sme stratili a tak sme zahĺbili o 1 m nadol. Neskôr sme však našli pokračovanie chodby v priamom smere mierne vľavo. Ďalšie menšie dutiny v strope boli na 20. a 22. metri, no bez prievanu a tak sa nám stávalo hlavne v začiatočnom úseku sifónu, že sme si ku koncu práce vydýchali vzduch. Až po 23. meter sme transportovali piesok cez samotný sifón v kýbloch. To už bolo moc ďaleko a tak sme prišli na to, že si to môžeme uľahčiť vozením piesku v 30 l kanistri na podvozku z kočíka, ktorý sme nazvali Prosiekverance. Na pár miestach sme museli rozšíriť štolu na šírku kočíka a potom išlo transportovanie ľahko. Najťažšie bolo kanister vysýpať, presypať piesok do kýblov a vynosiť ho 2,5 výškových metrov k fúriku.
K pomerne veľkej dutine v strope nazvanej Prešovská sienka sme sa dostali na 25. metri na Silvestra 2021. Tento objav sme neskôr prekliali, nakoľko sme museli vyniesť 2,5 m vrstvu piesku na dĺžke sienky 4 m, keďže sifón pokračoval horizontálne v priamom smere. Až na 32. metri prišla tá pravá diera! Konečne sme sa vynorili 1. 5. 2022 v chodbe najskôr nízkej, no neskôr s obvyklým priemerom 2 metre a posunuli sme sa v priamom smere na severozápad ďalej do masívu. Zaujímavosťou je, že hladina piesku, kde sme sa vykopali je asi 25 cm vyššie ako hladina na začiatku kopania.
Na prekopanie Sifónu Sahara sme potrebovali 64 akcií, na ktorých sme vyniesli piesok v 2519 kýbloch, 678 kočíkoch a 1209 fúrikoch. Bola to skúška našej kondičky a odolnosti chrbtice, no zároveň to boli pekné akcie pri nadväzovaní kamarádstiev a stmeľovaní kolektívu.
Nasledovnú 70 m dlhú chodbu vytvorenú na rozhraní vápencov a dolomitov sme nazvali Alexova chodba po našom klubovom kamarátovi Alexandrovi Juríkovi. Na jej konci bola plazivka zavalená balvanmi. Po ich odstránení sme uvideli asi 10 cm medzeru pod stropom a dovidieť bolo asi 5 m ďaleko. Polosifón znovu zanesený pieskom. Aby sme ho mohli vynášať, najprv sme si upravili takmer celú Alexovu chodbu na prejazd kočíkom, odstránili sme veľké balvany a prehĺbili plazivku v strede chodby. Pieskový polosifón sme prekopali 26.6.2022 a k Alexovej chodbe pridali ďalších 20 m dĺžky.
Nový koniec jaskyne vyzeral podobne ako pred Sifónom Sahara – sienka s rovným pieskovým dnom, v ktorom bola vľavo pri stene malá priehlbenina, z ktorej bol náznak ryhy po vodnom toku. Hneď sme sa pustili do hrabania v tomto mieste. Za chvíľu sme našli pol metra dlhý horizontálny strop, ktorý sa potom prudko zdvihol do voľnej, no neprielezne úzkej pukliny. Znovu sme sa museli zahĺbiť v piesku nižšie, kde je profil širší. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme prišli 28. augusta 2022 na koniec jaskyne a v zahĺbenej sonde bola voda, ktorá tam natiekla po predchádzajúcom daždivom dni. Voda podmočila aj ľavú pieskovú stenu, ktorá sa rúcala do vzniknutého jazera s rozmermi 3 x 1,5 m. Tento mokrý sifón sme už nemohli nazvať podľa púšte a tak dostal názov Sifón pod pieskovým hradom, ktorý vybudoval v júli Michal Pasch, lebo sa pri kopaní na čelbe nudil a radšej si z piesku postavil hrad.
Takže nový koniec jaskyne je aj novou výzvou. Piesok je síce ľahko kopateľný, no je potrebné ho transportovať kočíkom až na vzdialenosť 80 m s dvoma kopcovitými úsekmi. Kvôli zrýchleniu vynášania nám Ondrej Konderík upravil ešte jeden podvozok z kočíka, no ten je s menšími kolieskami a ťažko sa ťahal cez sypký piesok. Neskôr ho nahradil dobrý podvozok, ktorý pre našu prácu prichystal Peter Sliačan.
Ešte dvakrát sme našli v sifóne stopy po predchádzajúcom zatopení, pričom odpadávaním piesku z bokov vznikla malá sienka a na čelbe sme mali záporný postup. Sifón pod pieskovým hradom bude hlbší ako Sifón Sahara a ešte uvidíme, akú prekážku nám bude robiť natekajúca voda. Zatiaľ sme sa po 17. akciách dokopali do vzdialenosti 4,5 m a hĺbky 3 m. Pozitívnou správou je, že sme získali aj nového pravidelného kopáča Janka Laca, ktorý sa stal aj členom Speleoclubu Chočské vrchy. O kopanie má záujem aj ešte len 13-ročný Samuel Konderík, ktorý nám pomohol zatiaľ na dvoch akciách.
Nový koniec jaskyne je vzdialený od nového vchodu asi hodinku cesty na 1189. metri hlavného ťahu. Od pôvodného vchodu O-3 tak dosiahla jaskyňa severo-južné rozpätie 1046 m. Dĺžka Prosieckej jaskyne je aktuálne 4492 m pri nezmenenej denivelácii 121 m.
Ďakujem všetkým, ktorí priložili ruku k dielu nielen v podzemí, ale aj na povrchu, ako napríklad Roman Korman, ktorý opravil koleso z fúrika a venoval nový košík na prepravný kočík Prosiekverance, Ondrejovi Konderíkovi vďaka aj za ten menší kočík a Peťovi Sliačanovi za výborný podvozok z kočíka. Mirka a Peťo Devečkovci nám zasa zabezpečili milý občerstvovací servis pri východe z jaskyne.
Literatúra
- Andaházy, P. 1994: Prosiecka dolina a jej okolie. Sinter, 2, 58–60.
- Andaházy, P. 1995: Prosiecka dolina a jej okolie (pokračovanie z predchádzajúceho čísla). Sinter, 3, 38–40.
- Hlaváč, J., Hochmuth, Z., Vozárik, P., Valaštiak, M. 1983: Exkurzný sprievodca krasom Západných Tatier a Chočských vrchov. Spravodaj SSS, 14, 1, 23 s. príloha.
- Hochmuth, Z. 1971: Krasové javy v Prosieckej doline. Spravodaj SSS, 2, 2, 8–19.
- Szunyog, J. 1998: Jaskyňa O-3 stále láka jaskyniarov. Spravodaj SSS, 29, 2, 16–18.
- Szunyog, J. 2001: Postup v jaskyni O-3 v Prosieckej doline. Spravodaj SSS, 32, 2, 20–23.
- Szunyog, J. 2007: Jaskyňa O-3 a Prievan zdola. Spravodaj SSS, 38, 3, 18–21.
- Szunyog, J. 2011: Objav Prosieckej jaskyne. Spravodaj SSS, 42, 4, 4–9.
- Szunyog, J. 2013: Prosiecka Cave, Chočské vrchy Mts. Bulletin of the SSS, 41-44.
- Szunyog, J. 2014: Pokračovanie Prosieckej jaskyne. Spravodaj SSS, 45, 1, 62–65.
- Szunyog, J. 2017: 3. poschodie Prosieckej jaskyne. Spravodaj SSS, 48, 2, 22–27.
- Szunyog, J. 2022: Prosiecka cave – a cave for diggers, Bulletin of the SSS, 31-33.