Spravodaj SSS 3/2007

Autor: Juraj Szunyog

Malý objav v Jaskyni O-3 v Prosieckej doline prišiel vtedy, keď som to najmenej čakal. A keď si človek želal objav, ostávalo len nekonečné a zdanlivo nezmyselné kopanie.

Kanister je v O-3 najlepší prepravný prostriedok. Pohonom je však tvrdá drina.

Kanister je v O-3 najlepší prepravný prostriedok. Pohonom je však tvrdá drina.

Po objave Prievanovej sienky 11.7.2000 sa v Jaskyni O-3 otvorilo nové pracovisko sonda Prievan zdola, kde sme sa na prvej kopáčskej akcii 21.8.2000 zahryzli ešte s Petrom Sliačanom a Miroslavom Jurečkom. Úzkou puklinou šírky 10 až 15 cm bolo vidno asi do hĺbky 1,5 m, no rozširovať skalu bolo treba už od polmetrovej hĺbky. Po ich odchode do OS Ružomberok som zostal na konci jaskyne kopať sám. Pomocníci neprišli kvôli úzkym priestorom, mokrým stenám, kvôli ktorým treba kopať v gumenej kombinéze a nepríjemnému stále studenému prievanu – lebo O-3 je spodný vchod. Romantiku kopania by ste v tejto jaskyni márne hľadali. Ostatní členovia Speleoclubu Chočské vrchy ma podporovali aspoň morálne, aj keď si mysleli, že je to nadľudská a zbytočná práca. Na pár akciách mi predsa len pomohli Ivka Brčíková, Slávka Szunyogová, František Hanes a Štefan Sitek, s ktorými som vynášal sedimenty z Bludného dómu von z jaskyne, lebo ten sa stále zanáša zo stúpajúcich chodieb hlavne na jar po rozmrznutí stien a splavení blata.
Až v roku 2005 prišlo do jaskyne viacej pomocníkov, kedy ani na iných našich lokalitách neprichádzali objavy. Pomohli aj mladí členovia Speleoklubu Malá Fatra (Pokrievka ml., Neuschel, Lejava), ktorí okrem vynášania sedimentov zo Sienky kopáčov pracovali už aj na konci jaskyne. (1 akcia v r. 2005 a jedna potom v r. 2006). V tomto roku aj Ferko Hanes pochopil, že sa jedná o nádejnú lokalitu a spolu s novým kopáčom Peťom Kubčom sme v sonde značne pokročili. Myslel som si, že vtedy ešte nejaskyniar Peťo do jaskyne už viac nepríde, ale ten sa v blate cítil ako vo svojom živle a zameral sa hlavne na ukladanie materiálu v Odtokovom kanáli, kde bolo treba sedimenty ukladať dohora do vysokej pukliny. V jaskyni ma tiež raz prekvapil Peťo Bebej, ktorý na koniec jaskyne zaviedol aj budúcu manželku Evu!

Prievanová sienka

Prievanová sienka

Najhorší úsek Prievanu zdola je hneď na začiatku, kde je vertikálny 4 metrový stupeň. Tu nebolo treba veľmi rozmýšľať, len tvrdohlavo kopať. Odmenou bola malá studnička plná riečneho piesku, čo bola príjemná zmena pri nekonečnom vynášaní blata a skál. O to menej budem musieť vylamovať z pevného masívu. Okraj studničky bol však o to pevnejší a pyropatrónovou metódou som z nich ukrojil len malé čriepky. Neskôr sa studnička bez piesku napĺňala vodou a tak som do nej navŕtal zboku dieru 16 mm, aby som sa v nej nečvachtal. Ďalej som kopal v pukline, ktorú som si zapchal blatom kvôli veľkému prievanu. Koncom roka 2003, keď už bol slabý prievan som puklinu odopchal. Na moje prekvapenie a radosť puklina vedľa studničky prešla plynule do nízkej plazivky s výškou asi 15 cm a šírkou 1 m. Túto horizontálnu časť dlhú len 2 m som uvidel prvýkrát na Silvestra 2003 a tak som si ju pre seba pomenoval Silvestrovská plazivka. Celý rok 2004 som pracoval na tom, aby sa z neprieleznej plazivky stala chodbička, a podarilo sa mi ju urobiť na výšku 1 m za 17 väčšinou 8 hodinových akcií. Za Silvestrovskou plazivkou sa ukázal lievik a zužujúca sa chodbička dĺžky 1,5 m smerujúca šikmo nadol. Na jej konci diera na ruku vydávala známy hučiaci zvuk prievanu. Jeho hukot ma zlákal natoľko, že som sa do zužujúcej chodbičky naplazil, keď sa ešte na koniec za zákrutu nedalo pozrieť a nohou som chcel nahmatať, či to niekam vedie. Dopadlo to tak, že som sa v zužujúcej plazivke zaštopľoval a len s námahou som sa dokázal vysúkať späť. Tak som sa rozhodol, že si to najskôr zväčším na výšku kľačiaceho strelca. To bola úloha v roku 2005. 27. 12. 2005, kedy bolo vonku -11°C a hukot nasávaného prievanu v zúženom mieste na konci pripomínal burácajúcu vodu, som to konečne videl optimistickejšie. 1 m za malým kanálikom 15 x 30 cm sa priestor konečne trochu zväčšil na šikmú puklinu a smeroval strmšie nadol. Hrabal som ako divý, no bez vŕtačky som nemal šancu rozšíriť pevný masív. Vŕtačku som výnimočne nemal so sebou, lebo z jaskyne som išiel na bežkách na Lúčky na autobus a s ťažkou vŕtačkou je aj bežkovanie fuška.
22. 1. 2006 sa nám v trojici Ferko Hanes, Peter Kubčo a Juraj Szunyog podarilo prekonať zúžené miesto. Pri nezvyčajnom postupe voľne 3 m sme okrem množstva blata uvideli za plazivkou strmo klesajúcu puklinu do masívu. Hoci je šikmá puklina široká len 15 – 20 cm, neuveriteľne kopáča povzbudzuje do jej prekonania. Prekvapenie prišlo ráno 1. apríla 2006, kedy sa topili jarné snehy. Voda vytekala nielen z diery O-1, O-6 ale aj z vyššej O-2 krásnym vodopádom. Na obed voda z O-2 prestala tiecť, no koniec jaskyne O-3 za plazivkou bol zatopený a cvrlikanie vody bolo počuť pod Prievanovým sifónom. Predpokladám, že išlo o vodu vytekajúcu z O-2 a O-6, keďže výškovo sme na konci jaskyne už v ich úrovni. Vtedy sa v jaskyni výnimočne zablokoval prievan. O týždeň neskôr sa už prievan vrátil do svojich starých koľají a vodu som už v O-3 nenašiel. Po dlhej dobe sme sa pri 4 m postupe dostali do situácie, že niekoľko akcií nebolo treba vŕtať skalu, ale vynášať blato zo širšej pukliny. Aby sa čo najviac vyneseného materiálu zmestilo v Odtokovom kanály, bolo ho treba inteligentne ukladať nahor za sústavu blatovo-skalných múrikov. Na uloženie materiálu som tiež vybudoval múrik v Prievanovej sienke, za ktorý sa ho zmestilo slušné množstvo. V auguste 2006 bol Odtokový kanál už zasypaný a tak som si prial, aby sme pri rozširovaní úzkej pukliny narazili aspoň na miesto, kde je možné ukladať materiál, keď už nepríde vytúžený objav. Predstava o vynášaní materiálu úzkymi chodbami až von z jaskyne ma znepokojovala.
Ako to už býva nesplnilo sa ani jedno. Ale aspoň sme dosiahli pekný postup, aký je v O-3 vzácny. 29.10.2006, kedy som bol v jaskyni sám, sa mi po 8 vynesených kanistroch blata do Prievanovej sienky otvorila strmo klesajúca puklina. Opatrne som sa do nej naplazil. Po dvoch metroch extrémnej úžiny to už bolo lepšie. Ďalších 6 m bolo širších a na stenách bolo viacej blata. Potom som našiel koniec Prievanu zdola – malé plytké jazierko 2 x 1 m, ktoré je najnižším miestom Jaskyne O-3. Odtok jazierka bude zrejme malými špárami. Nad vodou je priestor asi 25 cm a tak sa zo zvedavosti pretláčam ďalej čiastočne sa vymáchajúc v jazierku. Potom už plazivka mierne stúpa. Po šiestich metroch nájdem vyššie miesto na otočenie, preto sa už ďalej ani neplazím. Ani by som ďaleko nezašiel, lebo plazivka sa asi po ďalších 6 metroch zmení na neprieleznú.

Zameriavanie Prievanu zdola 10.11.2006

Zameriavanie Prievanu zdola 10.11.2006

10.11.2006 sme sa rozhodli so Slávkou zamerať rozšírenú časť pukliny Prievan zdola, lebo zimný prievan v neskorú jeseň vysuší jaskyňu a meranie je príjemnejšie. Na naše prekvapenie jaskyňa bola po predchádzajúcich dažďoch mokrá skoro ako na jar a za Prievanovou sienkou už prievan nebol. Slávka sa po meraní chcela pozrieť za Prvé jazierko, no to sa teraz zmenilo na sifón a uzavrelo prievan. Aspoň bolo pri meraní teplo a podarilo sa nám zamerať 15 m a predĺžiť tak jaskyňu na 100,34 m. Tých 15 vykopaných metrov v úzkej pukline za 6 rokov pri priemernom postupe 16 cm na akciu (95 akcií, z toho 70 krát som bol sám) znamenalo vynesenie 383 kanistrov naložených skalami a blatom do Prievanovej sienky a zaplnenie chodby Odtokový kanál v dĺžke 9 m. Popri tom sme ešte von z jaskyne vyniesli 275 kanistrov.

o-3 rozvinutý rez

o-3 rozvinutý rez

 

o-3 pôdorys

o-3 pôdorys

V roku 2007 sa rozširovanie pukliny Prievan zdola k Prvému jazierku ešte spomalilo. Keďže nakopaný materiál už nie je v jaskyni kde ukladať, musíme ho vynášať na štyri etapy a tri medziskládky až von. V tejto činnosti výrazne pomohli nový nadšenci Eva Gemzická a Ivan Mičuda, ktorým sa môžu pokloniť mnohí dlhoročný jaskyniari. Prác sa zúčastnili aj František Hanes, Slávka Szunyogová a Štefan Sitek, ktorý so svojimi 63 rokmi v kopaní prekoná nejedného mládenca. Tradične nám pomohol aj Pavol Pokrievka ml. zo Speleoklubu Malá Fatra pri náročnom presune materiálu z Prievanovej sienky. Pre uľahčenie transportu bolo potrebné rozšíriť niektoré tesné miesta – Prievanový sifón (3 akcie), plazivku medzi Sienkou kopáčov a Prievanovým sifónom (7 akcií), 2. plazivku (1 akcia).
Spomalenie postupu malo v lete roku 2007 aj druhú príčinu. Nad vyvieračkou v Prosieckej doline sme otvorili nové pracovisko – dlhoročne zasypanú jaskyňu V-1, ktorej sme venovali značnú časť nášho kopáčskeho úsilia. Pravdou je, že sa tu mohli realizovať aj jaskyniari, ktorí do O-3 nechceli už viac vkročiť. Hoci sa 50 metrová jaskyňa V-1 nachádza bližšie k podzemnému riečisku, chýba jej prievan a tak preniknutie do podzemného systému vyzerá stále najistejšie cez O-3 aj keď si na to ešte pár rôčkov musíme počkať, nakoľko O-3 je od vyvieračky vzdialená 200 m a je to len úzky prepadový kanál.
A čo je potrebné pre dosiahnutie nového postupu? Po rozšírení pukliny šikmo nadol k Prvému jazierku zvýšiť strop nad jazierkom, rozšíriť a zvýšiť 6 m plazivku za jazierkom a pokračovať v rozširovaní neprieleznej plazivky ďalších 6 m po zúženinu s hučiacim prievanom. Tých kanistrov ešte bude…
Poďakovanie
Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastňujú namáhavých prác v jaskyni O-3 a aj tým, ktorí fandia z povrchu a podporujú nás morálne tak ako Peter Holúbek. Ďakujem Janovi Šmollovi za poskytnutie atómbordelov, ktoré sú ideálne v prostredí O-3. Ďakujem Therion teamu vrátane Martina Sluku, že trpezlivo odpovedali na moje otázky a vytvorili nástroj, pomocou ktorého vznikla pekná mapa jaskyne, ktorú je možné ľahko aktualizovať tak, ako dochádza k postupu v jaskyni.

Literatúra:

  • ANDAHÁZY, P.: Prosiecka dolina a jej okolie.
  • Sinter 2/1994, Liptovský Mikuláš s. 58-60
  • Sinter 3/1995, Liptovský Mikuláš s. 38-40
  • HOCHMUTH, Z.: Krasové javy v Prosieckej doline. Spravodaj SSS 2, Liptovský Mikuláš 1971, s. 8-19
  • Exkurzný sprievodca krasom Západných Tatier a Chočských vrchov. Spravodaj SSS 1, Liptovský Mikuláš 1983, príloha
  • SZUNYOG, J.: Jaskyňa O-3 stále láka jaskyniarov. Spravodaj SSS 2/1998, Liptovský Mikuláš 1998, s. 16-18
  • SZUNYOG, J.: Postup v Jaskyni O-3 v Prosieckej doline. Spravodaj SSS 2/2001, Liptovský Mikuláš 2001, s. 20-23