Spravodaj SSS 4/2011
Autor: Juraj Szunyog
Horná chodba
Viac ako 80 rokov odolával podzemný svet Prosieckej doliny náporu objaviteľov. Sen niekoľkých jaskyniarskych generácií sa naplnil 2. 8. 2011 po zdolaní vstupných úzkych častí Jaskyne pred Vrátami 3 (O-3) v dĺžke 126 m.
Keďže jaskynný systém Prosieckej doliny mohol byť objavený z ktorejkoľvek známej jaskyne v dolnej časti doliny, má právo volať sa Prosiecka jaskyňa a O-3 budeme naďalej nazývať prvých 135 m jaskyne. Zdenko Hochmuth nazval Prosieckou jaskyňou jaskyňu V-1 nad Prosieckou vyvieračkou, ktorá bola do roku 2000 najdlhšou v doline (56 m). Pri sústredenej práci, tak ako v jaskyni O-3, mohol by byť podzemný systém objavený aj cez túto jaskyňu. Veľkú šancu na prienik mala aj jaskyňa Blatnačka (V-3), v ktorej vanie prievan.
Stručne z histórie
Prvé písomné zmienky týkajúce sa pokusu o preniknutie do podzemných priestorov Prosieckej doliny pochádzajú z tridsiatych rokov 20. storočia od náruživého jaskyniara Pavla Andaházyho z Prosieka, ktorého inšpirovali objavy jaskýň v Demänovskej doline. Dnes môžeme len obdivovať Andaházyho úsilie v podmienkach a s vybavením vtedajšej doby. Jeho úsilie však bolo viac zamerané na jaskyňu V-1, kde ho lákal hukot podzemných vôd a blízkosť známej Prosieckej vyvieračky.
Veľký kus práce urobila v jaskyni O-3 Oblastná skupina Ružomberok pod vedením Zdenka Hochmutha v rokoch 1969 – 1985. Jaskyňu zo vzdialenosti 25 m od vchodu (Bludný dóm) predĺžila na 45 m (Sienka kopáčov). Oblastná skupina Červené vrchy (P. Holúbek – M. Kováčik) sa v rokoch 1992 – 1993 dostala zo Sienky kopáčov k Prievanovému sifónu 57 m od vchodu.
Históriu kopáčskeho prieskumu v jaskyni O-3 do roku 1997 možno prehľadne a zjednodušene rozdeliť do niekoľkých etáp, pričom za jednotlivými etapami sa skrýva podstatne viacej mien:
- Pavol Andaházy (Prosiek) 1929 – 1945,
- Ondrej Hugáň (skupina Prosiek) 1946 – 1967,
- Kopáč z Ondrašovej asi 1950 – 1956,
- Zdenko Hochmuth, Peter Patek (OS Ružomberok) 1968 – 1978,
- Peter Holúbek, Miroslav Kováčik (OS Červené vrchy) 1992 – 1993,
- Krúžok mladých speleológov pri OS Ružomberok 1991 – 1997.
Od roku 1996 pôsobí v jaskyni Speleoclub Chočské vrchy (SCHV). Výsledkom odčlenenia SCHV od OS Ružomberok ako aktívnej kopáčskej zložky v roku 1994 bola aj dohoda o spoločnom využívaní lokalít v okolí Ružomberka. Ale až 20.4.1996 sme zorganizovali prvú akciu zameranú na preskúmanie jednotlivých lokalít Prosieckej doliny, kvôli odľahlosti od Ružomberka. Jaskyňa O-3 ihneď zaujala niektorých členov (iných odradila hneď po prvej návšteve). Sondovacie práce sme začali v jaskyni v lete 1997. Prvé tri roky kopania boli len nesmelým skúšaním spôsobu transportu pieskovej hliny von z jaskyne a prehlbovaním prisypaných častí jaskyne. Postupne sme pri vynášaní hliny vymenili transporťák a pekáč za 20 l kanistre, ktoré sa v jaskyni O-3 osvedčili najlepšie a používame ich od roku 1998 dodnes. Práce išli pomaly, akcie sa organizovali len v lete, lebo auto sme nemali a do Prosieka to z Ružomberka trvalo na bicykli dve hodiny. Neskôr pribudlo aj zopár bežkárskych akcií v zime od železničnej stanice vo Vlachoch.
Prvý výraznejší postup nastal v jaskyni 11. 7. 2000, kedy sa podarilo prekopať Prievanový sifón a objaviť Prievanovú sienku s Odtokovým kanálom. Zamerané časti jaskyne dosiahli dĺžku 85 m. Chodbička Odtokový kanál bola neskôr v celej dĺžke 9 m zasypaná nakopaným materiálom. Stalo sa tak v čase, keď neboli „ochotníci“, ktorí by ťahali materiál v kanistroch na štyri etapy až von z jaskyne.
Tvrdohlavé kopanie
V roku 2001 som investoval kvôli jaskyni do staršej Škody 120, no i tak som pracoval v jaskyni zväčša bez pomocníkov. Roku 2002 sa uskutočnilo v O-3 najmenej akcií, len 7, aj z toho som bol päťkrát sám. V ďalšom postupe pri rozširovaní chodby Prievan zdola už bola nevyhnutná aj vŕtačka na diery ? 12 mm. Aj keď akumulátorové vŕtačky v tých rokoch len začínali a boli drahšie ako moja škodovka, v roku 2003 som investoval do kvalitnej vŕtačky Hilti TE-6. Vŕtačku sa mi v jaskyni nepodarilo zničiť, ale za 5 a pol roka som spotreboval štyri NiCd batérie. Od roku 2009 používam lacnejšiu vŕtačku Bosch GBH 36 V-Li s tromi batériami, no po 18 mesiacoch už bola vŕtačka opravovaná. V takejto zostave dokážem na akcii vyvŕtať 12 dier.
Od roku 2003 sa počet akcií každým rokom zvyšoval. Keďže aj po dlhoročnom kopaní v O-3 sa úzka puklina stále nechcela rozšíriť, skúsili sme v lete 2007 šťastie aj na druhom pracovisku. Nad vyvieračkou v Prosieckej doline sme otvorili dlhé roky zasypanú jaskyňu V-1. Pravdou je, že tu sa mohli realizovať aj jaskyniari, pre ktorých bola O-3 príliš náročná. Lákala nás blízka poloha jaskyne nad vyvieračkou a aj hukot vody na konci pri zvýšených vodných stavoch. Jaskyňa však nemá prievan, je viac zablatená a výkopové práce si vyžadujú nasadenie viacerých pracovníkov na podávanie si vedier cez vstupnú studňu jaskyne, a tak sa tu uskutočnilo menej akcií (celkovo 50 v rokoch 2007 – 2011).
Výrazný impulz v práci v jaskyni O-3 nastal na jar roku 2008, kedy medzi nás prišla Daniela Kajúchová, ktorá od 31. 3. 2008 do 27. 7. 2011 absolvovala v jaskyni 130 pracovných akcií. Bez nej by bolo pokračovanie objavené najskôr tak za 4 roky. Pri pravidelných návštevách vo dvojici aj trikrát za týždeň sme boli schopní vyčistiť jaskyňu od nakopaného materiálu a rozšíriť niektoré úzke miesta na uľahčenie transportu medzi štyrmi medziskládkami:
- Todorokitová chodba (105 m od vchodu),
- Prievanová sienka (60 m od vchodu),
- Sienka kopáčov (45 m od vchodu),
- Bludný dóm (25 m od vchodu).
Transport hliny, štrku a skál sme brali ako pravidelný fitnes a súťažili o rekord v počte vytiahnutých 20-litrových kanistrov (rátajú sa kanistre medzi skládkami). V kategórii dvojíc držia v O-3 rekord Daniela a Juraj v počte 130 kanistrov. Pri väčšom počte ľudí v jaskyni sme ťahali aj medzi dvoma medziskládkami, pričom sa ušetrilo jedno vysýpanie a znovunakladanie. Sme vďační silným partiám, ktoré nám takto v jaskyni viackrát pomohli: Kortmanovci, Holúbkovci, Pokrievkovci.
Najpomalší postup (3 cm na akciu) sme zaznamenali pri dosiahnutí najnižšieho miesta v O-3 pri Prvom jazierku, keď bolo potrebné rozšíriť a hlavne zvýšiť chodbu o niečo viac pre zatápanie v daždivom období. Inak sme rozširovali chodbu na veľkosť kľačiaceho strelca s priemerným postupom 9 cm na akciu.
Za Prvým jazierkom sme našli zdroj hukotu v chodbe Prievan zdola; je ním dierka pôvodne s priemerom 6 cm, odkiaľ počuť trvalý vodný tok. Najskôr sme začali rozširovať túto tzv. Hučiacu dierku v stene chodby kvôli zvedavosti, odkiaľ to hučí. Potom sme ju rozšírili až po dno chodby, aby sme mohli do nej urobiť odvodnenie občasného toku z Todorokitovej chodby, ktorý v daždivom období spôsobil stúpnutie hladiny Prvého jazierka až o 0,5 m (po Hučiacu dierku) a sťažoval nám pohyb ďalej. Teraz jaskyňu zatopí už len pri povodňových stavoch, keď voda dokáže stúpnuť až 5 m od hladiny Prvého jazierka (po m. b. 35), pri maximálnom stave vody pozorovanom 17. 5. 2010 však bola zatopená takmer celá jaskyňa a voda odtekala do pukliny 17 m od vchodu (pri m. b. 6). Prvé jazierko je zatiaľ najnižším miestom jaskyne (-13 m od vchodu), aj keď Hučiaca dierka prichádza z ešte nižších priestorov. Prvé jazierko sa nachádza už 55 m pod povrchom a je len 5 m nad úrovňou povrchovej Prosiečanky. Za ním pokračovala nízka plazivka zväčšená na čupiačky (Todorokitová chodba), ktorá mierne stúpa a po 5 m prechádzala neprielezne do prudko stúpajúcej vodou erodovanej pukliny, ktorá sa po 7 m končila znova neprielezným miestom pri troch malých jazierkach. Jazierka vznikli v erodovanom vápenci tak, že šikmá vrstva vápenca vytvára hrádzky. Sú napájané potôčikom, ktorý vzniká v mokrom období a v suchom vyschne. Pôvodne bola Jazierková puklina „kalibrovaná“ len na chudého jaskyniara, jaskyniarky s úžasnejším popredím sa cez ňu nedostali. Preto sme puklinu kompletne porozširovali. Neprieleznú úžinu pri troch jazierkach v strede Jazierkovej pukliny sa podarilo prekonať 30. 1. 2011 a objaviť ďalších 8 m Jazierkovej pukliny, ktorá napokon vyústi do malej sienky s mlákou so sintrovými hrádzičkami a niekoľkými brčkami. Sienka je už na horizontálnej úrovni, ktorá prichádza smerom od Prievanovej sienky. Keby sme za Prievanovou sienkou nešli za prievanom nadol, ale rovno, možno by sme prišli odtiaľ…
Konečne väčší priestor!
Objavný vchod
Z Jazierkovej sienky už vidno väčší šikmý priestor. Cez úzku zasintrovanú puklinu sa doň nedalo hneď dostať. Prekonala by ju síce jedna útočná akcia, ale pri objave si zaslúžili byť aj dievčatá, ktorým sa nedalo prepchať cez extrémne úžiny pred sienkou, a tak sme trpezlivo ďalej rozširovali ešte 6 m dlhú puklinu. Ale už od januára 2011 sme vedeli, prečo kopeme. Objavnú akciu som naplánoval až na jeseň 2011, kedy je jaskyňa suchšia a je aj menej nejaskyniarskych prác. V júli 2011 však niekto jaskyňu tajne navštívil a pokúšal sa ručne presekať z Jazierkovej sienky do nových priestorov. Po zhodení skalnej platne v strope vytvoril otvor prielezný pre chudého jaskyniara, no sám sa cezeň nedostal. Túto skutočnosť sme zistili pri kopáčskej akcii s Danielou 27. 7. 2011, kedy sme dosiahli desaťtisíci vytiahnutý kanister.
Udalosti dostali rýchly spád. Cez rozšírenú dieru som sa bez problémov dostal na druhú stranu. Za mnou sa tlačila aj Daniela. Prsia ako-tak prepchala, no zadok ju nepustil. Tak mi povedala, aby som to prezrel, a počúvala, kde sa pohybujem. Objavná sienka je šikmý priestor, kde sa už dá pohybovať vzpriamene a pri ďalšom sondovaní sa doň zmestí veľa materiálu, takže už ho nebudeme musieť vynášať von zo vzdialenosti 126 m. Predsa len sme sa dostali do väčších priestorov v jaskyni O-3 na 440. kopáčskej akcii za celkového vyvŕtania 937 vrtov!
Lietajúci koberec
Z Objavnej sienky smeruje jedna vetva na sever, mierne klesá a asi po 15 m sa zmenší na plazivku, kde je sintrové jazierko s výzdobou. Druhá vetva ide opačným smerom strmo nahor po šikmej pukline. Nahor sa dostávam tak, že si v blatistom svahu kopem špicami čižiem stupienky, akoby som kráčal do strmého snehového svahu. Po 15 m prechádza šikmina do plazivky znova s jazierkom a výzdobou. Za týmto Mrkvičkovým jazierkom vidno pokračovanie, no nedovolil som si pred odfotením zničiť dlhodobé dielo prírody. Priestory okolo Objavnej sienky majú spolu dĺžku asi 40 m.
Dňa 31. 7. vŕtačkou rozširujem priechod z Jazierkovej do Objavnej sienky pre všetky veľkosti jaskyniarov a 2. 8. spolu s Danielou a Slávkou fotíme nové priestory a pre nás vzácnu bielu výzdobu. Až pri takomto objave si človek uvedomí zraniteľnosť jaskyne a to, že ju v pôvodnom stave vidí naposledy. Aby sa človek dostal do hornej sienky vo vracajúcej sa vetve, kde je pekná výzdoba s vyše 1 m dlhým stalagmitom, musí prekonať Mrkvičkové jazierko so stalagmitmi (dva sú skrútené do seba ako dve mrkvy). Už len na fotkách si môžeme pozrieť jeho pôvodnú čistotu. Koniec vracajúcej sa vetvy je zavalený a zasintrovaný a býva zimoviskom netopierov.
Jaskyňa pokračuje z Objavnej sienky Chodbou na riečisko priamo na sever. Chodba má dve úrovne. Dolná blatistá býva zatápaná a je už čiastočne zasypaná prehlbovaním blatistej plazivky za sintrovým jazierkom (m. b. 50). Blata sa zbavujeme až v pukline nahor (m. b. 57), ktorú sme pre lepší prechod hlavnou trasou rozšírili na dvoch akciách. Po prekonaní 2 m hlbokej priepasti sa rozporom dostávame nahor k 3 m dlhej plazivke (m. b. 60), na rozšírenie ktorej bolo potrebných 10 akcií. Nakopaný materiál končí v 2-metrovej priepasti, ktorá je kompletne zasypaná, čo tiež uľahčuje prechod hlavnou trasou.
Jaskyňa sa teraz končí úzkou zasintrovanou puklinou nadol 200 m od vchodu. Celková zameraná dĺžka jaskyne je 260 m. Z koncovej pukliny vanie prievan a znovu počuť jeho hukot, ktorý je pre nás novou výzvou. A tak začíname ďalšiu etapu našich (nikdy sa nekončiacich?) kopáčskych prác.
Poďakovanie
Nebudem sa tu opakovať z predchádzajúceho článku. Jednoducho ďakujem všetkým, ktorí podporovali náš jaskyniarsky sen.
Literatúra
- ANDAHÁZY, P. 1994: Prosiecka dolina a jej okolie. Sinter, 2, 58-60.
- ANDAHÁZY, P. 1995: Prosiecka dolina a jej okolie (pokračovanie z predchádzajúceho čísla). Sinter, 3, 38-40.
- HLAVÁČ, J., HOCHMUTH, Z., VOZÁRIK, P., VALAŠTIAK, M. 1983: Exkurzný sprievodca krasom Západných Tatier a Chočských vrchov. Spravodaj SSS, 14, 1, 23 s. príloha.
- HOCHMUTH, Z. 1971: Krasové javy v Prosieckej doline. Spravodaj SSS, 2, 2, 8-19.
- SZUNYOG, J. 1998: Jaskyňa O-3 stále láka jaskyniarov. Spravodaj SSS, 29, 2, 16-18.
- SZUNYOG, J. 2001: Postup v jaskyni O-3 v Prosieckej doline. Spravodaj SSS, 32, 2, 20-23.
- SZUNYOG, J. 2007: Jaskyňa O-3 a Prievan zdola. Spravodaj SSS, 38, 3, 18-21.
