Oplatí sa ísť za prievanom! Milan Štéc správne tušil, že pokračovanie na najnižšom mieste Jaskyne mŕtvych netopierov bude cez závalovú úžinu s intenzívnym prievanom. Už od začiatku roku 2004 vyzýval jaskyniarov pracujúcich s vŕtačkami na prienik. 3.7.2004 prišli na tvar miesta jaskyniari zo Speleoclubu Chočské vrchy za pomoci Tomáša Mihála zo Speleoklubu Slovakia-Bystrá. Na dĺžke 2 m bolo potrebné odstrániť balvany, na čo stačilo 10 odstrelov pomocou pyropatrón. Ďalej nasledovala ešte jedna zúženina, na ktorej hneď začal pracovať pomocou sekáča a kladiva Jano Tholt. Ja som sa zatiaľ vnoril vyššie do závalu, v ktorom sa dalo v štrbinách preliezať ďalej, až som sa dostal na spodok chodby s blatistými sedimentami. Chodba horizontálne vyústila do sienky s vodou vymletou terasou. Krátka chodba za sienkou prechádzala už len do zúžených odtokových kanálov so žulovými okruhliakmi. S týmito poznatkami som sa rozhodol vrátiť za ostatnými, no nedokázal som už v závale nájsť cestu naspäť. Našťastie ma zachránil Jano, ktorý medzitým presekal úžinu a tak sa všetci mohli pohodlne pozrieť na nové priestory. Čo však nik nečakal prišlo až potom. Nad sienkou s terasou sa Jano vydriapal hore a híkal nad čierňavou, ktorú Tikkou nemohol presvietiť. Tak bol nájdený strmo stúpajúci Ludrovský dóm, ktorý prechádza do Chočského dómu s lievikovitým dnom. Chodba za Chočským dómom prechádza po pár metroch do asi 20 m priepasti, zatiaľ nezlezenej.
Hĺbka JMN sa zväčšila asi len o 10 m, objavených bolo asi 300 m nových priestorov v miestach, kde sme už také priestory nečakali. Viac ukáže mapovanie 17.7.2004. Najväčšiu radosť z objavu mal Milan Štéc, ktorý nám večer vyhrával na harmonike.
autor: Juraj Szunyog
