23.-24. 6. 2007
Teraz sa nás zišla pekná kopa a tak bolo aspoň veselo, keď už nám Kresanica moc nepriala. Ešte v noci pršalo a tak bolo v jaskyniach stále mokro. Vaněkovci a Paľo si išli zaliezť na dno Novej Kresanice a popritom vytiahli na svetlo vŕtačku, ktorú Očko alias McGyver opravil. Ostatní sme išli do Vyšnej Kresanice a skúšali sme prievan (cigaretami) a vytypovávali miesto ďalšieho snaženia. Potom sme zamerali malé odbočky v dĺžke 38 m. Večer Jano postavil stan v sedle, kde sa zbiera voda a po večernom daždi nám začalo vytápať stan, tak sme ho museli premiestniť. Večer sme ešte špekulovali nad tzv. Svätojánskou sondou (5 cm puklina s prievanom). Dul nárazový vietor, ktorý otočil aj prievan vo Vyšnej Kresanici a celú noc nám trepal s 3 miestnym stanom, v ktorom sme spali štyria. Ja som mal pohodlie znížené nielen mokrým spacákom ale aj tým, že mi vysokohorské myši zjedli vankúšik, lebo nebol schovaný aj s transporťákom dostatočne ďaleko od vchodu jaskyne. Ráno nás našťastie zobudilo slniečko a tak si Očko ešte schrupol mimo stanu (doma v nedeľu nemôže, lebo po ňom skáču deti). Na obed sme išli znovu do Vyšnej Kresanice, kde sa Očko s Janom snažili preniknúť ďalej na konci jaskyne, kde sa stráca prievan, no bez úspechu. Ja s Paľom sme zameriavali úžinu – obchádzku rebríka, ktorou sa dá ledva prepchať a tak zameranie 17 metrov bol pre nás poriadny výkono. Paľo sa natrápil s malou ručnou vŕtačkou na stabilizovanie bodov, ktorá jednak moc nevŕtala a jednak bola miestami väčšia ako šírka pukliny. Zaujímavé, že hoci som menší ako Paľo, pri pohybe v 30 cm pukline som mal väčší odpor – a to som vytrénovaný z Jaskyne O-3.
Inak na Kresanici nič nového, až na roztopený sneh a jarné kvietky a tak nabudúce urobíme zmenu – po dlhšej prestávke prieskum priepasti Zadný úplaz.
Účastníci: Ján Šmoll, Ľubomír Očkaik, Peter Vaněk, Mária Boďová, Pavol Pokrievka ml., Juraj Szunyog
autor: Juraj Szunyog
