3.3.2007
Do Ludrovskej doliny sme išli separátne na dvoch autách, pričom každá posádka auta musela za Omastovou chatou tlačiť auto cez sneh, aby sme sa dostali skoro až po odbočku na Hučiaky. Szunyogovci a Eva išli skôr a prešľapali stopu cez Hučiaky v snehu. Miestami sme sa prebárali aj vyše čižiem (Maťko skoro stále). Tholtovci s Vladom prišli o hodinu neskôr a doniesli do jaskyne 4 kanistre na vynášanie blata. Sponzorom šiestich kanistrov je Katka, pretože staré kanistre sme odkúpili z Mondi SCP. Dva zaolejované ešte nechali v Ludrovej, lebo ich treba najprv vyčistiť.
Hore k jaskyni sa od kaňona vyšlo dobre, lebo v tvrdom snehu sa dali dobre urobiť stupky. Zaujímavé, že Maťkove pieskové už historické koláčiky (majú 1 a pol roka) tu stále stoja a kadečo iné nám už z pred vchodu jaskyne ukradli alebo zničili nezvaní návštevníci.
Dnes sme mali za cieľ prekopať úžinu na konci jaskyne, z ktorej sme posledne 7. januára 2007 videli širší priestor a nazvali sme ho Ovenkina sienka podľa ovečky Tholtovcov. Prvý som vošiel do jaskyne o 10:45 ja, aby som pyropatrónami rozšíril úžinu na konci, no stará batérka na vŕtačke ani nehlesla.
Jaskyňa nebola až taká mokrá ako posledne, teplota 5,3 °C. Vo Veľkej sieni spal jeden netopier obyčajný.
Vedel som, že druhá batérka má len na dva vrty a tak ich bolo treba umiestniť presne. Jeden vľavo, jeden do výbežku vpravo. Našťastie sa to podarilo. Za hodinku prišiel na koniec Jano a išiel tradične na čelbu. Nakladal do kanistrov kamene a hlinu a ostatní vrátane Martinka sme kanistre ťahali do Katkinej sienky.
Ja som potom vyťahoval kanistre do Hornej sienky. Takto sme vyniesli asi 15 kanistrov. Potom Jano zahlásil, že už sa dá pozrieť do Ovenkinej sienky. Nakoľko sa jedná o úzke priestory, chodili sme sa tam pozerať postupne. Aby som to uviedol na pravú mieru, nová sienka 2×2 m je asi taká vysoká ako priestor pod posteľou. Je len šikmo sklonená doprava a zľava vedie nahor chodbička, z ktorej bola sienka zaliata bahnom. Odvážili sme sa tam len tak trochu nakuknúť, pozrieť biely sintrový nátek napravo a nejaké to brčko a odfukujúc vycúvať naspäť. Nakoniec som išiel nový objav pofotiť. Foťák v sáčku sa mi však skotúľal až na koniec Ovenkinej sienky a tak som si to už obzrel celé. Hoci len 4 metrový objav nás potešil a motivoval do ďalšieho bádania, lebo po prehĺbení to bude pokračovať zrejme doprava nadol. Keďže sme dosiahli svoj cieľ, akciu sme spokojne ukončili skôr a z jaskyne sme sa poriadne zablatení vytrmácali o 15:45. Vonku medzitým poriadne nachumelilo a tak sme dolu Hučiakmi zanechali kakaovú stopu v čerstvom snehu.
Účastníci: Juraj Szunyog,Veronika Tholtová, Katarína Tholtová, Ján Tholt, Vladimír Macko, Slávka Szunyogová,Martin Szunyog,Eva Gemzická
Autor: Juraj Szunyog
