29.3. – 1.4.2009:
Tento rok prišla jar do Prosieckej doliny v sobotu 28. marca. Ako začalo slnko na obed topiť sneh, začalo natekať do jaskýň a dvíhala sa hladina v Prvom jazierku v Jaskyni O-3. V nedeľu 29. 3. 2009 sme pracovali v Jaskyni V-1. Všade kvapkala voda a Mramorovou chodbou tiekol malý potôčik, ktorý pekne umyl Ivanovu sienku. Šikmá chodba bola na spodku zatopená a hladina vody sa neustále dvíhala.
Najväčší stav vôd bol v pondelok 30. 3. 2009, kedy tiekol vodopád aj pri diere V-5, Jaskyňa V-1 bola zatopená až po vstupnú studňu a z doliny tiekol kakaový potok.
Ďalšiu kopáčsku akciu sme mali v Jaskyni O-3 v stredu večer 1.4.2009. V doline tieklo už menej vody a stratil sa aj vodopád pri diere V-5. Hladina v Prvom jazierku bola vyššia o 0,5 m nad normál. Celú zimu sme počúvali hukot prievanu, ktorý bolo najviac počuť za jazierkom vpravo v malom výklenku, kde sa zrejme vzduch krútil a vytváral napodobeninu hluku vody. Teraz však bolo úplne ticho. Nebolo počuť ani cvrkotanie malého toku vody napájajúceho jazierko. Z útrob jaskyne vanul len slabý letný prievan. Chodba Prievan zdola bola pred jazierkom poriadne zablatená a na niektorých miestach bolo odpadnuté blato z bokov. To som naložil do malého kanistra a išiel hore. Daniela zobrala pár skál. Z Prievanovej sienky sme potom ťahali kanistre štrku a blata cez medziskládky smerom von. Po tejto tradičnej fitnescentrovej aktivite sme išli skontrolovať stav vody v Jaskyni V-1 a už vo vchode sme počuli hukot vody. S radosťou sme vbehli do vstupnej studne, kde už nestála voda ako predvčerom a v Ivanovej sienke sme videli krásne kaskády vody, ktorá sa valila z Mramorovej chodby. Šikmá chodba bola až po vrch zatopená a na hladine plávala pena. Daniela sa posadila na skalu a v nemom úžase sledovala valiacu sa vodu. Ja som vbehol do Mramorovej chodby, aby som zistil, odkiaľ voda priteká, pričom sa mi pri plazení nad vodou naliala aj do jednej čižmy. Voda sa objavila z pravej strany puklinovej chodby v jej polovici. Potom som sa vrátil k Daniele, ktorá stále s vypleštenými očami sledovala pereje aby sme zvečnili foťákom tento pekný zážitok. Fotenie chvíľu trvalo, lebo jeden externý blesk nás kvôli vlhku neposlúchal. Aj Daniela už mala vodu v čižmách, ale tentokrát nám to vôbec nevadilo. Voda pekne vyčistila od blata začiatok Mramorovej chodby a Ivanovu sienku a odplavila z nej jeden kanister niekde do hĺbky Šikmej chodby. Takýto stav vody je vzácne vystihnúť a boli sme radi, že sme po kopaní v blate boli odmenení krásnym zážitkom a spokojní sme čvachtali potokom dole dolinou. Daniela takto pekne zároveň zavŕšila svoje ročné veľmi aktívne pôsobenie v jaskyniach.
autor: Juraj Szunyog
