Už poznáme dĺžku Sifóna Sahara!

Posted in Chočské vrchy, Prosiecka dolina

1.5.2022

1. máj sme oslávili prácou v trojici v Sifóne Sahara na konci Prosieckej jaskyne (Slávka, Juraj a Ľuboš Halička). Vyzeralo to na ďalšiu náročnú kopaciu akciu s ničím prevratným, keďže za Prešovskou sienkou objavenou na Silvestra pokračoval sifón v prechádzajúcom profile. Slávka kmitala s kočíkom Prosiekverance na dĺžke 30 m, ja s fúrikmi a Ľuboš obsadil čelbu. Popri nakladaní piesku sekal sekáčom a kladivom veľkú skalu na dne vykopanej chodby, aby mohol prejsť kočík ďalej. Dokázal ju ručne premeniť na štrk a potom sa zameral na kopanie na čelbe a piesku nad hlavou. Takto sa prekopal do vzduchovej diery aké boli v strope už niekoľkokrát predtým, no z tejto bolo cítiť slabý (už letný) prievan. Na vrchu pieskovej vrstvy bolo blatíčko, no Ľuboš ho rýchlo prerazil a boli sme tam! Na 32. metri sme za prekopali cez pieskom zanesený Sifón Sahara! Spoločne sme si pripili už na druhej strane sifóna. Pokračuje tu rozbitá chodba bez výzdoby na rozhraní vápencov a dolomitov v tom istom smere ako sifón na severozápad. Veľkosť profilu chodby je podobná ako pred sifónom, no na jednom mieste je krátka tesná plazivka. Po asi 80. metroch nás zastavila ďalšia plazivka vyplnená malým závalom, kde je aktuálny koniec jaskyne, no je to otázka jednej kopáčskej akcie a pôjde to ďalej! Objavenú chodbu sme nazvali Alexova chodba po našom kamarátovi Alexandrovi Juríkovi.

Do hlbších útrob Prosečného sa nám podarilo dostať vďaka všetkým, ktorí sa počas dvoch rokov a dvoch mesiacov zúčastnili kopáčskych prác v 32 metrov dlhom Sifóne Sahara. Počas 64 akcií sme vyniesli piesok v 2519 kýbloch, 678 kočíkoch a 1208 fúrikoch. Bola to skúška našej kondičky a odolnosti chrbtice, no zároveň to boli pekné akcie pri nadväzovaní kamarádstiev a stmeľovaní kolektívu.

5. mája sme so Slávkou zahájili kopáčske práce už sa Sifónom Sahara v Alexovej chodbe. Totiž za plazivkou so skalami na konci sme po ich odstránení našli len ďalšiu pieskom zanesenú chodbu, kde je pod stropom asi 10 cm medzera, ktorou vidno ešte asi 5 m dopredu. Z konca musíme teda znova kočíkovať piesok a preto si musíme upratať trasu na transport – vyrovnať dno a odstrániť niekoľko veľkých balvanov zavadzajúcich v transportnej trase.

Ale vlastne je dobre, že v jaskyni máme stále čo robiť. Kto by chcel pridať ruku k dielu, je vítaný.

PS: bar tam máme stále, len je posunutý o 60 metrov ďalej.

Účastníci: Ľuboš Halička, Juraj Szunyog, Slávka Szunyogová
Autor: Juraj Szunyog