Ferkove občasné správy:
(spracované podľa technického denníka)
Počasie počas akcie:
zima, polooblačno
Účastníci:
Hanes František, Kupčo Peter
Dnešná akcia bola opäť nasmerovaná do Prosieckej doliny. Tradičné Peťove meškanie bolo minimálne a to aj napriek tomu, že skoro celú noc strávil v objatí záchoda (na svedomí to mali burské oriešky). Vzhľadom na rázne ochladenie oproti minulému týždňu sneh dokonale zmrzol. Cesta k jaskyni bola trošku nepríjemná pre istotu sme na prekonanie traverzu použili lano.
v jaskyni
Na začiatku jaskyne bola pekná kvapľová výzdoba čo nás potešilo, že sa do jaskyne ešte nedostala voda z topiaceho sa snehu z predchádzajúceho oteplenia. Ale čím ďalej sme prenikali do podzemia, tým ľadu ubúdalo a blata pribúdalo. Keď sme sa dostali do Prievanovej sienky boli sme už celkom slušne zasratí (samozrejme od blata). Plazivku k studni sme museli skoro celú prekopať, lebo na niekoľkých miestach sa nachádzali kopy zosunutého blatíčka. Keď som postupoval do zadnej časti cítil som sa ako dážďovka. Všade dookola bolo kopec blata. Na mieste kde sa kope som vhupol asi do 20 cm blata . Hneď som pochopil, že dnes to nebude sranda, ale aj napriek tomu sme sa nevzdali a rozhodli sme sa začať výkopové práce.
No hneď na to nastal ďalší problém. Na moje veľké úsilie som sa nemohol pohnúť. Nech som sa snažil akokoľvek, polovicou môjho tela som bol dokonale prilepený alebo lepšie povedané ponorený (vborený) do 20 cm hrubej vrstvy blata nachádzajúcej sa na dne jaskyne. Hneď mi prebehli hlavou myšlienky, že asi takto dáko sa cíti aj muška prilepená na mucholapke. Ľútosť nad muškou mi, ale nepomôže a tak s veľkou námahou sa mi predsa len podarilo sa dostať do akej takej polohy, aby som mohol aspoň čiastočne naberať blatíčko do vedierok. Keď bolo vedierko plné snažil som sa ho podať Peťovi. Ale iba snažil, po štvrtom vedierku vzhľadom na jeho váhu som to vzdal a o pomoc som poprosil Peťa, ktorý mi pri vyťahovaní vedierok pomáhal lanom.
Blato sa dostávalo pomaly všade a nám to už začínalo ísť poriadne na nervy. Nakoniec sme to po treťom kanistri vzdali. Pričinilo sa o to všade prítomné blato a aj značná hmotnosť transportovaného materiálu. Blato bolo také ťažké, že to nevydržal ani nový kýblik, ktorý som doniesol práve na túto akciu (o jeho zničenie sa pričinilo aj to, že som ho „nechtiac“ zhodil do studne a to už nevydržal a od zlosti sa polámal).
po akcii
Z jaskyne sme vyšli niečo pred dvanástou a hneď vo vchode sme zo seba zhodili zablatené skafandre. Týmito dvoma akciami sme chceli prekvapiť Juraja, ktorý bol v zahraničí. Keď sa vráti nebude, O3 poznať. No náš pôvodný zámer sa nám nevydaril, ale nič to možno nabudúce.
Počas cesty z jaskyne sme sa ešte vybrali nahor svahom zistiť, kde sa dá dostať. Po vystúpení na skalný zráz sme zistili, že tadiaľto cesta nevedie. Nevadí, lebo v samotnej hornej časti sme našli malý previs. Tu sme sa napapali a vychutnali si slnečné lúče. Cestou k autu sme sa ešte zastavili pri vyvieračke.
Výsledok akcie: Vynesené 3 kanistre
