13. 5. 2006
Už aj V Hučiakoch bola jar, len zvyšky snehu po lavínach a veľa vody v potoku. Polámané stromy od lavín a záľahy snehu ležali cez chodník, takže bolo dobre, že sme mali čižmy, lebo miestami bolo treba ísť po potoku. Naposledy sme boli v jaskyni minulý rok v auguste a tak sme boli radi, že sa vo vchode jaskyne nič nezmenilo. Aj Maťkove pieskové koláčiky tam stále stáli. O 11:15 sme vošli do jaskyne.
Ja som mal za cieľ nakresliť jaskyňu. Stále totiž kopeme v jaskyni a nie je ju kedy ani pokresliť po meraní. Posledné meranie sme robili 21.3.2004, keď som mal poranené koleno a nemohol som ťahať kanistre. Včera som 10,5 hodín kopal v O-3 a tak som si povedal, že si dnes oddýchnem a aspoň pol pracovnej doby budem kresliť. To sa mi aj splnilo a nakreslil som pôdorys zadnej časti jaskyne.
Janko ako tradične kopal na čelbe, hoci tam veľmi nebolo čo kopať, no vyťahoval hlinu z úzkej (15 cm) pukliny. Katka, Nika a Peťo ťahali kanistre Katkinou sienkou a Vlado ich vyťahoval a vysýpal do Hornej sienky. Po dvoch hodinách práce sme si dali pomerne dlhú obednajšiu (1,5 hod) prestávku. Opiekli sme si špekáčky, zjedli Vladov šalát a Katkine koláčiky.
Po obede išiel Janko ukázať Peťovi a Braňovi Gotickú a Dvojitú jaskyňu. Ja som išiel do Ludrovskej jaskyne ešte trochu kresliť. Keď prišli za mňou Janko, Katka, Peťo a Nika išiel som s nimi vyťahovať kanistre do Hornej sienky, lebo Vlada už bolela ruka a zostal vonku. Znovu sme 2 hodinky popracovali. Janko bol rád, lebo za zahnutou puklinou bolo nenápadne vidno ďalej. Čo s tým poriešime nabudúce.
autor: Juraj Szunyog