5.12.2020
Vonku bolo nezvyčajne teplo a ešte o stupeň teplejšie ako v jaskyni, fúkal južný nárazový vietor a v jaskyni bol len slabý prievan. Išli sme mapovať do Chodby objavov smerom na Dračiu chodbu. Chodbu za Slávkinou puklinou objavenú pri mapovaní 2.10.2020 sme neskôr chceli nazvať „Chodba objavov počas druhej vlny pandémie Covid 19“, no tento dlhý názov sa neujal a tak len „Chodba objavov“, kde sme sa postupne mohli tešiť z objavov pokračovania po prekopaní Polosifóna farebného blata a neskôr novým priestorom na severnom a aj južnom konci chodby, kam sme smerovali teraz. Jaskyňa je stále pomerne mokrá o čom sme sa presvedčili v Slávkinej pukline a mokrým nám bolo pri mapovaní zima. Najskôr sme zmapovali hornú chodbu pekne erodovanú vodou, potom prišla na rad spodná chodba. Chodby končia neprielezným zúžením v typickej šikmej pukline a vanie nimi prievan od Dračej chodby. Na konci dolnej chodby je krasové jazierko v pukline. K ďalšej širšej časti jazierka sa dá dostať cez komínik a potom spustením po sintrovom náteku, no sú to extrémne úzke a mokré priestory, preto tam sme už nemapovali. A aj Slávka sa už od zimy triasla. Vypomstilo sa jej, že ťapku nechala na začiatku mapovania. Už pred jazierkom sme dosiahli 4. zameraný kilometer v jaskyni. Ešte sme rýchlo domerali malú slučku a išli si pripiť na 4. kilometer. Potom sme sa presunuli k Sifónu Sahara, kde sme sa zohriali pri káve. Zamerali sme aj doteraz vykopanú časť sifóna. Horizontálne kopaná chodbička má už dĺžku 4,9 m. Dĺžka Prosieckej jaskyne tak dosiahla 4044 m.
Na túto dĺžku jaskyne sme potrebovali 853 zámer a na zameranie sme uskutočnili 48 mapovacích akcií. Prvé mapovanie vo Vchode O-3 uskutočnil Zdenko Hochmuth v roku 1969 (kedy som sa ja narodil). My sme potom mapovali v rámci Speleoclubu Chočské vrchy od roku 1997 po postupnom rozširovaní neprielezných koncov jaskyne.
Účastníci: Juraj Szunyog, Slávka Szunyogová
Autor: Juraj Szunyog
Super! Držte sa!
Som ohromeny. Klobuk dolu a prajem dalsie metre!