24.9.2006:

Cez nádherné jesenné počasie by bolo škoda zaliesť hlboko do jaskyne a tak sme si vybrali malú jaskyňu v peknej prírode južných svahoch Chočských vrchoch, kde na poludnie svieti slnko priamo do vchodu. Druhá vec bola, že som mal hotovosť v práci a pri vchode je dobrý signál na mobil. Prvýkrát som jaskyňu navštívil 13.5.2001 a povedal som si, že je to dobrá lokalita na kopanie. Už vtedy sme v jaskyni našli drôt po lanovke a kýbel, ktorým kopáči z Ižipoviec prenášali suť, no nie von z jaskyne, ale sypali ju naboky po stranách, čím ešte znížili už aj pôvodne nízku sienku jaskyne.

Hoci je najlepší prístup k jaskyni z Liptovskej Sv. Anny, my sme sa odviezli na aute do Prosieka a odtiaľ sme vyrazili popod les. Do jaskyne som doniesol 25 l kanister pripravený na vynášanie suťe. Jaskyňu tvorí len jedna sienka 6 x 15 m, v strede vysoká max. 1,7 m, no ku krajom sa jej výška zmenšuje. Dno je sklonené smerom na východ, kde sa strop bozkáva s dnom, no špárou vidno, že to ide ďalej a tak sme sa tu rozhodli sondovať, pričom budeme suť vynášať až von pred jaskyňu, kde je aj tak v plytkom žľabe napadanej veľa suti z neveľkého brala nad jaskyňou. O 9:30 sme začali pracovať a najskôr sme si prehĺbili vchod, aby sme mohli aspoň po kľačiačky ťahať kanister. Tam sa kopalo dobre, lebo vo vchode bol len ľahký suchý humus. Potom sme prešli s prehlbovním dna k miestu starej lanovky. Tu sa už kopalo ťažko, lebo skaly sú tu stmelené blatom do tvrdej podlahy. Poľná lopatka len tak škrípala na skalách. Nabudúce tu musíme doniesť železnú tyč na kopanie. V jaskyni sme vystrašili jedného netopiera, ktorý v nej poletoval. Na poludnie sme si dali prestávku a zjedli naše skromné zásoby. Potom sme kopali ešte hodinu, pričom som našiel v suti hlinený črep, ktorý mal ornament z bodiek a čiarok urobených akoby brkom.

Po kopaní sme sa vydali na skalu Čereňa, odkiaľ je pekný výhľad skoro na celý Liptov a sú na nej nádherné škrapy. Odtiaľ sme sa prešli vrstevnicou po poľovníckom chodníku do sedla Rovné, odkiaľ sme zbehli dolu dolinou Sv. Anny. Zvážnicou sme potom prešli znovu popod jaskyňu až do Prosieckej doliny nad vyvieračku. Vo vani na začiatku Prosieckej doliny sme si umyli veci z jaskyne a pri aute sme boli o 18:30.

Autor: Juraj Szunyog

Posted by SCHV