Na povrchový prieskum Predného Choča sme sa vybrali s tým že si pozrieme aj Jaskyňu Chladných očí. Stretnúť sme sa mali o 08:00 na križovatke v Likavke. Pútnik (Pišta Sališ), ktorý býva k miestu stretnutia najbližšie meškal najviac zo všetkých takmer 30 min. Aj napriek miernemu zdržaniu sa nám napokon podarilo vyraziť vpred v zložení Štefan Sališ, František Hanes, Ján Guráň a Jakub Guráň. Spoločnosť nám robil Pútnikov psík Malis ktorý do každého dobiedzal ale najviac do malého Jakuba, ktorého aj párkrát zhodil na zem.
K jaskyni sme dorazili okolo 10:00 hod. Hneď sme sa išli pozrieť čo je v jaskyni nové. Na naše veľké prekvapenie nebola v jaskyni takmer žiadna ľadová výzdoba nevynímajúc dva menšie ľadové náteky na ľavej strane pred výdrevou a to aj napriek tomu, že už niekoľko dní za sebou poriadne mrzlo. Po prezretí jaskyne sa naše cesty rozdelili. Guráňovci sa pre nevhodnú obuv a veľmi nebezpečný terén, ktorý nas ešte len čakal, pobrali na cestu späť. Zvyšná časť prieskumného týmu pokračovala ďalej v nebezpečnom povrchovom prieskume po strmých a zasnežených a zľadovatených skalných svahoch Predného Choča. Naša cesta smerovala k dopredu určenému miestu ktoré mal Š. Sališ už dávnejšie vytipované. Jednalo sa o malé nenápadné vyparené miesto pod skalným masívom. Keď sme po dlhšom čase dorazili na miesto, začalo sa s prieskumom.
Nepatrný výduch začal Štefan rozširovať. Po pár minútach sa začal priestor rozširovať. Na postup vpred bolo potrebné uvoľniť zopár veľkých skál a cesta do neznáma tak bola voľná. Čo sa napokon aj podarilo no zhruba po 8 metroch zúžené miesto nám nedovolilo pokračovať ďalej. V ten deň bola teplota cca -10C. Zato z diery sa parilo ako keby bolo prerazené parovodné potrubie. Takýto zdroj tepla by určite mnohý privítali ako jednu z možných alternatív plynovej krízy. Dúfajme, že ale o takomto využití tepla tak skoro nebude nik uvažovať. Približne o 13:00 sme sa pobrali na cestu späť.
Autor: František Hanes
