26.1.2019

Cieľom akcie bolo preplávanie Aragonitového jazera. Autom sme skúsili prísť ku vani pred Prosieckou dolinou, no zapadli sme v snehu a po opakovanom vykopávaní lopatou a tlačení sme vycúvali skoro až k parkovisku na miesto, kde bola kopa snehu vyvezená z Prosieka a širšie miesto na parkovanie. V hlbokom snehu sme vybrodili do vchodu O-3 a 9:42 vošli do jaskyne, ktorá bola vymrazená do vzdialenosti 130 m. Miestami boli ľadové cencúle a ľadové náteky. Bolo však aj dosť mokrých miest. Z Hučiaceho komínika stále kvapkalo a tak sme vedeli, že budeme musieť čerpať jazierko v Žltej chodbe, čo sa nám za pomoci hadice a kýbla podarilo asi za 20 minút. Potom sme už len s krátkymi prestávkami v Bufete I, II a III prišli za Hučiaci sifón, kde sme si dali o 12:15 obed v podobe dobošiek. Spoločnosť nám tu robil jeden spiaci netopier obyčajný. Okrem neho sme videli v 2. poschodí spať ešte 2 podkováre.

K Aragonitovému jazeru sme prišli o 12:50, rýchlo sa vyzliekli a Michal si obliekol ako jediný neoprénový oblek. Ja som si nechal len neoprénovú ľadvinku a kroksy, Slávka kroksy a spodné prádlo. Pri prekonávaní Aragonitového jazera sme boli prekvapení, že je nejaké menšie ako sa nám javilo. Dno v hĺbke 40 cm má pevné sintrové dno a tak sme ho v mieste najnižšieho stropu (30 cm nad hladinou) prekonali po štvornožky a ani sme si nenamočili chrbát. Znížený strop je na dĺžke 1,5 m a celé jazero má dĺžku asi 6 m. Na druhej strane si Slávka obliekla podkombinézu a ja tričko s nohavicami preplavené na druhú stranu v malých kanistroch. Michal plynule pokračoval v neopréne a plážových šľapkách. Za jazerom je pekná aragonitová výzdoba a krásne sintrové jazierko s priemerom 2,5 m, hlboké 0,5 m s pekným sintrovým svahom za jazierkom. Ďalej pokračuje chodba, ktorá má už menej výzdoby, no smeruje priamo ďalej na sever. Asi 160 m za Aragonitovým jazerom chodba priemeru 2 m zrazu skončí. Na dne je jemný piesoček, ktorý je kopateľný a zrejme v ňom budeme musieť vykopať ďalší úplne zanesený sifón. Bude to dobré a priestranné pracovisko s možnosťou ukladania nakopaného materiálu o pár metrov ďalej, avšak pre ľudí s dobrou kondičkou, keďže sa nachádza 1500 m od vchodu O-3! Zrejme sa tu zahryzneme až po otvorení druhého vchodu, od ktorého to bude o 450 m kratšia vzdialenosť, no obídeme najhoršie prvé dve poschodia jaskyne.

Cestou od terajšieho konca jaskyne sa Slávka naplazila ešte do sintrovej pukliny, kde prešla ďalej asi 40 m. Za Aragonitovým jazerom sme strávili 45 minút a potom sme išli ešte pozrieť do paralelného sifónu k Aragonitovému jazeru, do ktorého Michal ponoril kameru GoPro na selfi tyči, aby nafilmoval pokračovanie v sifóne. O 14:45 sme sa vydali na dlhú cestu naspäť. V trojkráľovej sieni si Slávka všimla malú odbočku vľavo (vľavo keď sa ide na koniec jaskyne) a ja som ju preskúmal, no bol to len úzky kanál v čistom vápenci dlhý asi 10 m. Von sme vyšli o 17:52. V Žltej chodbe sme nemali problém s vodou, lebo hadica ju skoro úplne vycucla. Vonku našťastie nefúkalo a bolo -4°C. V hlbokom snehu sa nám išlo dobre po svahu z vchodu O-3.

Účastníci: Michal Pasch, Juraj Szunyog, Slávka Szunyogová
Autor: Juraj Szunyog

 



Posted by Slávka Szunyogová

Website: http://schv.sk

This article has 1 comment

  1. Pingback: Aragonitové jazero

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *